To, čo sa teraz stalo, je riešenie politického, nie vecného problému, ktorý mal A. Babiš a ktorý riešil a vyriešil. Alebo aspoň „poriešil“.
Parlamentná väčšina si môže takýto postup dovoliť a aj si ho dovoľuje. So súhlasom menšiny.
Antiblokačný mechanizmus bol daný do Ústavy preto, aby Ústavný súd mohol fungovať aj v prípade, keď nefunguje parlament.
Tak ako existuje rozdiel medzi vyslovením dôvery a nedôvery vláde, rovnako existuje rozdiel medzi demisiou ponúkanou a podanou.
Vecne bol tentoraz postup prezidenta správny a niet k nemu čo dodať. Na rozdiel od politickej roviny.
Prezident P. Pavel v hre s A. Babišom už o figúrku na politickej šachovnici prišiel.
Súd nielen nemohol, ale ani nesmel konať inak ako konal.
Škodoradosť nie je namieste, aj keď na Slovensku je obžalovaný iba podpredseda parlamentu a za riekou Moravou už jeho predseda.
Hoci poslanec R. Michelko hovoril o „fatálnej chybe,“ treba to brať tak, že niečo povedať musel a nič iné nevymyslel. Pravdou je opak.
Ak alternatíva – nie papierová, ale skutočná – neexistuje, vláda aj krajina upadajú rýchlejšie.