Dobrí priatelia, dobré zmluvy
Prezidentka Z. Čaputová má právo obrátiť sa na ústavný súd rovnako, ako ho mala v prípade referenda o predčasných voľbách.
Vláda tento týždeň schválila návrh na uzavretie „Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických“. Vzhľadom na to, aké udalosti boli s tým boli spojené, ako to urobila a ako návrh znel, možno konštatovať, že ide o kontroverznú Dohodu.
Aj preto, lebo už od začiatku bola presadzovaná silou, a nie dohodou. Napadnuté pasáže návrhu neboli odmietnuté argumentmi, ale hodené do koša s poznámkou, že neboli podané tak, ako podané byť mali. Deliaca čiara síce tentoraz nešla výlučne medzi vládnou koalíciou a opozíciou, ale aj časťou spoločnosti, jej návrhy však skončili rovnakým spôsobom – dôležité nebolo to, čo bolo napadnuté, ale kto to napadol. Pričom sa zabúda na to, že návrh nepripomienkovalo množstvo subjektov, ktoré možnosť ho pripomienkovať mali, ale ju nevyužili.
Robert Fico nevie vládnuť, ale je schopný opozičný politik – ak je časť spoločnosti proti zmluve, tak to jednoducho využije a urobí z toho vlastnú agendu. Uvedená Dohoda nie je výnimkou a schôdzu s návrhom na usporiadanie referenda v tejto súvislosti už predseda parlamentu zvolal na najbližší utorok. To, že schôdza buď nebude alebo nebude navrhnuté uznesenie schválené, možno pokladať za isté, podobne ako to, že vládna koalícia opäť utrpí úspech. Pravdupovediac, k dispozícii má už riešenie iba zlé a horšie – napríklad, debate o Dohode sa beztak nevyhne v prípade, ak bude predložená do parlamentu na vydanie súhlasu s ratifikáciou.
Pretože predložená byť nemusí, ak sa prezidentka Z. Čaputová rozhodne obrátiť na ústavný súd. Takéto oprávnenie má, o tom niet nijakých pochybností. Presne tak, ako ho v minulom roku požiadala, aby posúdil, či je v súlade s ústavou referendum o predčasných voľbách. Či tak urobí, nevedno, ale ak áno, potom až po nej – a v prípade ak súd Dohodu odobrí – sa dostane do rúk poslancom parlamentu na ratifikáciu.
Akokoľvek, uvedená Dohoda nie je typom dohody, ktorú možno posúdiť takpovediac z brucha, keďže jej dosah je oveľa širší ako iba poukladané písmenká v nej. Lepšie by bolo o nich hovoriť a pritom argumentovať, ako to zamlčiavať a ohovárať. Emócie sú aj v tomto prípade nanič a iba prehlbujú zákopy. Vraví sa, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov, ale malo by to platiť aj naopak – teda, že dobrí priatelia robia dobré zmluvy. Spôsob, aký zvolila vládna koalícia pre presadzovaní Dohody, však bol a zostáva úplne iný.
