Po referende
Na prvý pohľad sa zdá, že krajina pod Tatrami je vo väčšej kaši, ako bola pred 30. rokmi.
Referendum o tom, či chcú alebo nechcú voliči dopísať Ústavu tak, aby bolo možné najbližšie tri roky uskutočniť predčasné voľby, sa skončilo. S účasťou o málo viac ako 27 percent voličov, čo znamená, že v krajine zostáva všetko po starom a prepisovať či dopĺňať Ústavu môže iba najmenej 90 poslancov.
Výsledok nie je prekvapujúci, a hoci môže byť príjemný aj nepríjemný – záleží od uhla pohľadu – zostáva pravdivý v tom, že nepochybne odráža vôľu ľudu. Prirodzene, aktuálne sa vyrojí množstvo interpretácií, čo znamená, že sa budú hrnúť najmä z politických strán, pričom platí: čo strana, to iná interpretácia výsledku referenda. Možno však povedať, že stranám vo všeobecnosti odľahlo a sú s výsledkom spokojné – nikto im nebude kafrať do toho, čo robia, prečo to robia ani ako to robia. Damoklov meč možnosti predčasných volieb, ktorý pred referendom nad nimi visel, je nateraz zlomený. A ak sa nenájde najmenej 90 poslancov, ktorí budú s predčasnými voľbami súhlasiť, bude v tomto volebnom období zlomený definitívne.
Samozrejme, výsledok referenda budú politické strany analyzovať a ďalej s nimi pracovať, keďže im poskytuje reálne – nie prieskumné čísla – aké nálady momentálne vládnu v tom-ktorom regióne. To je priam studnica možných a rôznych analýz, a to bez ohľadu na to, kedy sa budú voľby konať – či v predčasnom alebo riadnom termíne.
Za krátku zmienku, kvôli úcte k inštitúciám, ktoré vedú, azda stojí iba to, že prezidentka Z. Čaputová, predseda parlamentu B. Kollár aj obmedzený premiér E. Heger – presnejšie, premiér s obmedzenými kompetenciami – hlasovali v referende nie, keďže sa ho nezúčastnili. To by bolo v poriadku, ak by ešte pred hlasovaním oficiálne neoznámili, že budú hlasovať nohami – vskutku pekný príklad správania sa predstaviteľov moci. Jedna povedala, že je to jej občiansky postoj, hoci je hlavou štátu 24/7, takže kým je vo funkcii, občiansky postoj nemôže mať, vždy ide o postoj hlavy štátu. Podľa druhého je vôľa ľudu zbytočná, keďže v parlamente si urobia aj tak vždy čo chcú a ako chcú a názor tretieho v poradí je úplne irelevantný, keďže E. Heger nemá ani dôveru parlamentu a ani dôveru ľudí.
Podobne:
