O povinnom očkovaní
Otázka o ústavnosti zavedenia povinného očkovania v súvislosti s Covid-19 je podružná. Hlavná otázka znie úplne inak.
Verejná debata, ktorá sa rozvinula o možnom zavedení povinného očkovania buď na základe veku, zamestnania alebo všetkých do radu, je vskutku tristná. Čo nie je vôbec dobrý začiatok.
Politický rozmer možno ponechať nateraz úplne bokom, postačí sa pozrieť na rozmer vecný. Teda o čom je podstata debaty a aké sú argumenty podporovateľov zavedenia povinného očkovania v súvislosti s Covid-19, ktorí sú najhlasnejší. Mimochodom, odvolávanie sa na dávnejšie rozhodnutie ústavného súdu – a v inej veci – môže byť nanajvýš východiskom, ale rozhodne nie argumentom. Na tristnosť súčasnej situácie možno poukázať tým, že k veci sa vyjadruje množstvo ústavných expertov, štátne orgány, vrátane ministerstva spravodlivosti či dokonca predseda aj Súdnej rady, ktorý sa pritom divadelným spôsobom hrá na to, čím nie je – tieňového spravodajcu ústavného súdu. A to možno vnímať aj ako opakovanú dehonestáciu samotnej Súdnej rady, čo nie je ani príjemné a ani užitočné.
Žiadny návrh – ktorý by bolo možné vecne posúdiť, či spĺňa alebo nespĺňa kritériá ústavy a ktorý by bol dôvodom na rozprúdenie debaty – pritom neexistuje. Debata je tak nielen o ničom, ale aj riadne zavádzajúca. Za bývalého politického režimu sa to nazývalo jednoducho, ale výstižne – vymývanie mozgov.
Mimochodom na druhú:
