V Zbierke zákonov nebol uverejnený text zákona, ktorý parlament schválil, ale text zákona, ktorý parlament neschválil.
Nevedno, či s takým postupom prezidentky ráta aj Štatút – je to totiž tajné.
R. Fico vtiahol úmyselne P. Pellegriniho do ďalšej hry.
Vyhral každý, spokojný s rozhodnutím je Ústavný súd aj politickí aktéri. Prehrala iba Ústava. Veď je to len papier.
Kruciálna otázka znie inak ako na zmeny v štatúte.
Ako prezidentka Z. Čaputová nepodpísala to, čo podpísať chcela, ale podpísala to, čo podpísať nechcela.
Preto sú dané zákony, aby silnejší nemohol všetko.
Nič z uvedeného nemožno vykladať tak, že novela Trestného zákona je fajn, že je dobrá a pre spoločnosť potrebná a výhodná. Lebo nie je.
Na prvý pohľad sa zdá, že Slovensko je opäť zakliatou krajinou. Horšie je, že na druhý pohľad to vidno úplne rovnako.
Stále platí, že aká je spoločnosť, takí sú aj politici, a nie naopak.