Prešovský stres-test
Rok pred parlamentnými voľbami Smer-SD skúša, ako budú reagovať jeho voliči. Nie v prieskumoch, ale v praxi.
Kým najmä hnutie I. Matoviča vedie už ostrú kontaktnú volebnú kampaň pred nadchádzajúcimi jesennými voľbami, strana Smer-SD postupne predstavuje kandidátov. K jej nepochybne závažným politickým ťahom patrí nominácia europoslankyne J. Laššákovej v súťaži o hlavu Prešovského samosprávneho kraja.
Je to mimoriadne zaujímavé nielen z vecného, ale hlavne z politického hľadiska. Z vecného azda najviac preto, lebo J. Laššáková sa v problematike Prešovského VÚC vôbec nevyzná. Mimochodom, iba nedávno sa stala obyvateľkou tohto kraja, keďže – mimochodom po druhé – ak by ňou nebola, nemohla by v tomto kraji ani kandidovať.
Podľa vyjadrenia predsedu strany a vlády R. Fica to však nie je žiadna veľká prekážka a nemýli sa. Naozaj to nie je prekážka pre jej kandidatúru. Prekážka by to bola až potom, ak by bola do funkcie zvolená. Zdá sa však, že to nehrozí a zdanie v tomto prípade neklame.
Samozrejme – a pri všetkej úcte ku každému, kto sa rozhodne kandidovať – to, že J. Laššáková bude v nadchádzajúcich voľbách iba do počtu, vie aj strana Smer-SD. Jej kandidatúra prinajmenej nepôsobí ako pokus o víťazstvo. O to viac je zaujímavé jej politické rozhodnutie. Aj preto, lebo ním prakticky podporila kandidáta KDH M. Majerského. A odsunula stranou europoslanca M. Mazureka aj ministra S. Migaľa, keďže obaja dúfali, že ich Smer-SD či už priamo alebo nepriamo podporí. Nepodporí. A napriek množstvu verejných špekulácií žiadneho z nich nepodporí ani samotná J. Laššáková vzdaním sa kandidatúry. Lebo sa jej vzdať nemôže. Taký je osud straníckych kandidátov – ak prijmú kandidatúru, rozhoduje o nich aj za nich strana. J. Laššáková je len účastníčkou.
Prirodzene:




