Dezoláti v parlamente
Vláde premiéra E. Hegera zotrvávanie R. Mikulca v kresle ministra vnútra škodí.
Poslanci parlamentu mali vo štvrtok odpoludnia rokovať o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra R. Mikulcovi. Nebudú. A to aj napriek tomu, že schôdzu zvolal predseda parlamentu magister B. Kollár. Poslanecké grémium totiž jeho rozhodnutie zrušilo a rozhodlo, že schôdza sa nebude konať vo štvrtok, ale v piatok. Čo je v rozpore tak s ústavou, ako aj ďalšími zákonmi.
Grémium pritom nemôže a ani nesmie vstupovať do kompetencií predsedu parlamentu, ktoré sú navyše v prípade zvolávania schôdzí jasné, jednoznačné aj zrozumiteľné. Grémium je len poradným orgánom a jeho rozhodnutia môžu, sú a majú byť iba odporúčaním, nie rozhodovaním. Tobôž nie rozhodovaním namiesto predsedu parlamentu. Samozrejme, uvedené ide hlavne na vrub predsedu parlamentu magistra B. Kollára, ktorý to aj dobre vie.
Ak predseda parlamentu zvolá schôdzu, ale tá sa na základe svojvôle poslaneckého grémia nekoná, ide o politické hulvátstvo najhrubšieho zrna. Modernejšie povedané – právne dezolátstvo. Aj preto, lebo posunúť schôdzu sa dá aj v súlade so zákonom.
Schôdzi, ktorá bola zvolaná na žiadosť poslancov sa jednoducho vyhnúť nedá. V tejto chvíli je tak jedno, či schôdza v piatok bude alebo nebude, raz isto bude, prirodzene, pokiaľ mimovládni poslanci žiadosť o jej zvolanie nestiahnu. Dôvody na odvolanie ministra vnútra R. Mikulca už boli predložené a rovnako nemenné je aj rozhodnutie vlády, ktorá sa ministra vnútra zastala a s návrhom na jeho odvolanie nesúhlasí. Dôvod je prostý – mimovládni poslanci jednoducho nemôžu vo vláde robiť personálnu politiku.
Faktom je, že podozrenia, ktoré boli zverejnené v uplynulých dňoch – najmä z uznesenia Generálnej prokuratúry – a ktoré viedli k podaniu návrhu na odvolanie ministra R. Mikulca, poukazujú na to, že vláda by už mala za neho hľadať náhradu. Pretože za rezort nesie politickú zodpovednosť – a to, čo je uvedené v uvedenom uznesení, diskvalifikuje nielen dotyčné osoby z NAKA, ale aj samotného ministra. Iná možnosť v krajine, ktorá sa navonok hrdí tým, že je demokratickým, a teda aj právnym štátom vlastne ani neexistuje.
Jasné, keď sa môžu účastníci v poľovníckej chate rozprávať o postupoch, cieľoch a známostiach ako vybabrať zo systémom, otázka znie, prečo by sa nemohli podobným spôsobom rozprávať aj vyšetrovatelia NAKA. Odpoveď je však jednoduchá – lebo systém tvoria, sú jeho neodmysliteľnou súčasťou. V chate predsa neviedli rozhovory predstavitelia či držitelia moci, na rozdiel od rozhovorov vyšetrovateľov NAKA, ktorí nimi nepochybne sú. Nehovoriac o rozdieloch v legálnosti oboch odpočúvaní.
Ak systém používa také spôsoby, aké sú uvedené v uznesení Generálnej prokuratúry, nie je to a ani nemôže byť dobrý systém.
Povedané na rovinu:
