Je to inak, ale nie lepšie
Faktom je, že premiérovi E. Hegerovi sa nielen vláda, ale už aj vládna koalícia v parlamente rozpadáva priamo pod rukami.
Ešte pred pár dňami – najmä počas víkendu – to navonok vyzeralo tak, že vládna koalícia zase nevie a nedokáže nič iné, ako sa rozvadiť. Navonok, keďže viaceré médiá opäť veštili jej rozpad, koniec a jedným dychom aj predčasné voľby. Tešiť či smútiť nad jej koncom je však predčasné. Nič také totiž v dohľadnom čase nebude – nech sa deje, čo sa deje, karavána pôjde ďalej.
Opätovne zaznievali aj silné vyjadrenia o uplatnení práva veta stranou SaS, ktorá má vraj na neho právo vyplývajúce priamo z Koaličnej zmluvy. A je to naozaj tak – problémom je len to, že Koaličná zmluva už dlhých pár mesiacov neplatí a nikto to nevie lepšie ako SaS. Vie to ale aj zvyšok koalície, v opačnom prípade by totiž nedávno nepripravovali jej zmenu. Napokon, bol to priamo šéf SaS R. Sulík, ktorý vyhlásil, že SaS návrh na zmeny v Koaličnej zmluve partnerom predložila a spoločne si dali dva týždne na to, aby zmeny dostali aj do papierovej podoby. Odvtedy uplynuli už viac ako dva mesiace…
Koaličná zmluva neplatí najmä preto, lebo neodráža súčasný stav v koalícii – nesedia napríklad základné počty ani rozdelenie ministerstiev. Najviditeľnejším je, že podľa Koaličnej zmluvy SaS nepatrí ministerstvo spravodlivosti – a predsa ho má – ale, že ministerstvo spravodlivosti patrí strane Za ľudí – a predsa ho nemá.
Isto, je zvykom, že na Slovensku existujú pravidlá najmä preto, aby bolo čo obchádzať a porušovať. Isto, ide o vnútorný problém vládnej koalície, verejným sa však stáva aj vtedy, ak nastane situácia, že sa používa ako argument. Buď platí všetko alebo nič – koaličná zmluva nepovoľuje vyberať si z nej články, ktoré sa niektorému členovi koalície hodia a ktoré sa mu nehodia, si nevšímať alebo rovno hádzať do koša. Ak R. Sulík vie, že vlastnoručne podpísal Koaličnú zmluvu v inom znení, ako dnes rozpráva – čo vie – ide iba o búrku v pohári vody. A zaslepenie očí priaznivcom – žiadne veto si totiž podľa súčasného znenia Koaličnej zmluvy uplatniť nemôže, a aj preto sa jeho vyhrážania vetom netreba ani obávať.
Samozrejme, R. Sulík a jeho SaS nie sú jediní, ktorí si kladú polená pod vlastné nohy. Jedna vec je, čo to spôsobí vo vládnej koalícii, iná, čo to urobí v spoločnosti. Dôveryhodnosť vládnej koalície totiž nemôže byť vysoká, keď sa nerozpakuje porušovať ani pravidlá, ktoré si sama vytvorila, napísala a podpísala a na základe ktorých by mala fungovať. Čo je zároveň dôvod, pre ktorý žiadna koaličná strana z koalície nateraz neodíde. Ani alebo hlavne SaS.
Možno preto iba zopakovať:
