Kartou alebo v hotovosti?
Aká je občianska spoločnosť, takí sú aj politici a taká je tiež celá krajina.
Občania nemávajú veľa príležitostí ako zasiahnuť do schválenej legislatívy. Vedia, že o ich zmenu sa môžu snažiť iba prípustnými formami. Aj viacerými formami nátlaku, ale bez násilia – napríklad na zhromaždeniach, či už za alebo proti niečomu.
V súčasnosti sa aktívnym občanom naskytla ďalšia príležitosť protestu, doteraz nevídaná. Týka sa transakčnej dane, ktorou štát prinútil živnostníkov, malé aj veľké firmy platiť za to, že platia iným. Napríklad platy zamestnancom či faktúry dodávateľom. Po zavedení transakčnej dane sa ju okamžite snažila zrušiť SaS, po ktorej túto agendu prevzalo PS. Aj tým, že vyzvalo ľudí, aby sa podpisovali pod výzvu na jej zrušenie.
Je na diskusiu, či je to vôbec politicky vhodný postup, ale z hľadiska vecnosti debatovať niet o čom – vhodný vôbec nie je. Aj preto, lebo žiadne množstvo podpisov vládnou koalíciou nezatrasie, stačí si spomenúť na podpisy proti ministerke kultúry M. Šimkovičovej. A tých bolo naozaj veľa – okolo 200 tisíc – akurát sa celkom minuli účinkom, čoho dôkazom je, že M. Šimkovičová je stále ministerkou. Pozoruhodné je len to, že po nej nezostalo nič, ani v archíve parlamentu, keďže petícia proti ministerke bola adresovaná ministerke, a nie parlamentu, ktorý by sa ňou musel zaoberať.
Riešiť podobným spôsobom situáciu v súvislosti s transakčnou daňou je zbytočné. Oveľa lepšie je prispieť k jej obmedzeniu a možno aj zrušeniu inou aktivitou. Nie straníckou, ale občianskou. Podľa oznámenia ministerstva financií musí mať každý živnostník či firma, ktorá sa zaoberá poskytovaním služieb občanom povinnosť umožniť im platbou kartou. Pre týchto podnikateľov je však výhodnejšia platba hotovosťou, aby sa ich straty, zapríčinené transakčnou daňou aj takýmto spôsobom znižovali a znížili. Inými slovami, podnikateľ – napríklad v kaviarni, autoservise či v reštaurácii – musí zákazníkovi umožniť platbu kartou, ak ňou platiť chce. Ale zároveň mu musí umožniť aj platbu hotovosťou, ak hotovosťou zákazník platiť chce.
Isto, každému je pohodlnejšie platiť kartou, ale toto nie je o pohodlí, ale o obrane voči svojvôli vládnej koalície, ktorá aj napriek tomu, že má X možností ako údajných 700 miliónov eur získať, rozhodla sa ich získať výpalníckym spôsobom. Vytvorila tým priestor na občiansku aktivitu hoci bez veľkých slov, plagátov či žiari reflektorov. Stačí otázka zákazníka – „Chcete zaplatiť kartou alebo v hotovosti?“ – a nech si podnikateľ sám vyberie, čo je pre neho lepšie. Navyše, ak zákazník bude platiť kartou, dočká sa časom iba ďalšieho zvýšenia cien, keďže podnikateľovi stúpnu náklady a tie nezaplatí nikto iný, iba zákazník. Ak s podnikaním radšej neskončí. Navyše po druhé, ak štát nevyberie na transakčnej dani toľko peňazí, koľko si vypočítal, stane sa táto daň už očividne iba obyčajným mocenským donucovacím nástrojom. V prípade, ak ju nezruší.
Prirodzene, podnikatelia majú aj vlastné chodníčky, ako sa v prípade nesúhlasu s transakčnou daňou postaviť vláde na odpor. Ale to, či túto daň štát zruší alebo nie, majú vo veľkej miere v rukách aj občania, ktorí vládnych politikov môžu aj dokážu prinútiť, aby ju zrušil. Ak budú chcieť. Aj keď navonok za to – obrazne povedané – dostanú ružu politické strany. Čo je v poriadku, veď tak to kedysi bolo aj fungovalo a tak to má aj byť, keď ide o dosiahnutie spoločného cieľa.
Pre aktívnych občanov totiž stále platí, že spravovanie vecí verejných má byť v prospech všetkých, a nie iba tých, ktorých určí vláda. Samozrejme, uvedené nie je žiadny návod, ako sa môžu občania postaviť sa na odpor voči vláde, ak s jej postupom nesúhlasia. Pomôže len lepšie namaľovať obraz, v akej situácii sa občianska spoločnosť aktuálne nachádza. Lebo aká je občianska spoločnosť, takí sú aj politici a taká je tiež celá krajina.
