Minister napospas
Ak sa strana dištancuje od vlastného ministra, nejde o maličkosť.
Predseda SNS A. Danko dáva ruky preč od vlastného ministra T. Tarabu. Dôvodom je zonácia Tatier.
„SNS nesúhlasí s postupom podpredsedu vlády a ministra životného prostredia T. Tarabu vo veci zonácie Tatier,“ informovala TASR. Minister T. Taraba koná podľa strany na vlastnú zodpovednosť a SNS sa od jeho návrhu zonácie dištancuje.
Ide o nevšedný spor. V takom prípade ide vecný problém – zonácia – do úzadia a prím hrá problém politický. Aj preto, lebo je skutočný, nie vymyslený. Ak sa strana dištancuje od vlastného ministra, nejde o maličkosť. Ani o zvyk. Ale o politiku.
Nejde o nedorozumenie, ako keď si napríklad SNS a T. Taraba neporozumeli v otázke členstva ministra v strane. To bola, je aj vždy bude výlučne stranícka otázka. Do prijímania členov strany nie je totiž okrem samotných členov strany nikoho iného nič.
Isto, vzájomné vzťahy medzi stranou a ministrom, ktorého odmietla prijať do svojich radov, to rozhodne neposilnilo. To však nič nemení na tom, že T. Taraba reprezentuje vo vláde SNS, ktorá ho do nej posadila. Jeho robenie politiky zostáva politikou SNS až dovtedy, kým sa ich cesty a vzťahy úplne nerozídu. A to nenastane obyčajným vyhlásením, že strana s postupom ministra nesúhlasí. Je totiž jedno, či súhlasí alebo nesúhlasí, stále je za ministra politicky zodpovedná. T. Taraba je minister za SNS, na rozdiel od ministrov R. Huliaka či S. Migaľa, ktorí sú vo vláde nominantami strany Smer-SD. Tá za ich (ne)činnosť je zodpovedná rovnako, ako je SNS zodpovedná za (ne)činnosť T. Tarabu. Nič komplikované.
Ak nastane situácia, ako v súvislosti s dištancovaním sa strany od vlastného ministra, mimovládnym poslancom nezostáva nič iné, ako podať návrh na vyslovenie nedôvery T. Tarabovi. Aby SNS v parlamente a hlasovaním ukázala, či ide iba jej ďalšiu stranícku hru, alebo dištanc myslí naozaj vážne. A to aj napriek tomu, že minister by na konci dňa odvolaný nebol. Nie je dôležité, či minister zostane ministrom, ale mohli by mať k dispozícii vskutku vážnu tému. S veľkým dosahom. Na ktorú by bola nútená vládna koalícia aj reagovať.
To, že takýto návrh ešte neleží v podateľni parlamentu, je vysvedčením mimovládnych strán. A upozornením do budúcnosti. Vidno z toho, že tieto strany nemajú žiadny cit pre skutočnú politickú prácu. A nejde iba o cit, keďže očividne neovládajú alebo nechcú ovládať ani základné politické postupy a techniky.
K poznámke pod čiarou tak patrí, že nie je absurdné, keď pri zonácii Tatier chce zbierať politické body strana, ktorá pre ňu kritizuje vlastného ministra. Absurdné je to, že takúto priamu politickú nahrávku nedokážu mimovládne strany využiť.
