Minister napospas
Ak sa strana dištancuje od vlastného ministra, nejde o maličkosť.
Predseda SNS A. Danko dáva ruky preč od vlastného ministra T. Tarabu. Dôvodom je zonácia Tatier.
„SNS nesúhlasí s postupom podpredsedu vlády a ministra životného prostredia T. Tarabu vo veci zonácie Tatier,“ informovala TASR. Minister T. Taraba koná podľa strany na vlastnú zodpovednosť a SNS sa od jeho návrhu zonácie dištancuje.
Ide o nevšedný spor. V takom prípade ide vecný problém – zonácia – do úzadia a prím hrá problém politický. Aj preto, lebo je skutočný, nie vymyslený. Ak sa strana dištancuje od vlastného ministra, nejde o maličkosť. Ani o zvyk. Ale o politiku.
Nejde o nedorozumenie, ako keď si napríklad SNS a T. Taraba neporozumeli v otázke členstva ministra v strane. To bola, je aj vždy bude výlučne stranícka otázka. Do prijímania členov strany nie je totiž okrem samotných členov strany nikoho iného nič.
Isto, vzájomné vzťahy medzi stranou a ministrom, ktorého odmietla prijať do svojich radov, to rozhodne neposilnilo. To však nič nemení na tom, že T. Taraba reprezentuje vo vláde SNS, ktorá ho do nej posadila. Jeho robenie politiky zostáva politikou SNS až dovtedy, kým sa ich cesty a vzťahy úplne nerozídu. A to nenastane obyčajným vyhlásením, že strana s postupom ministra nesúhlasí. Je totiž jedno, či súhlasí alebo nesúhlasí, stále je za ministra politicky zodpovedná. T. Taraba je minister za SNS, na rozdiel od ministrov R. Huliaka či S. Migaľa, ktorí sú vo vláde nominantami strany Smer-SD. Tá za ich (ne)činnosť je zodpovedná rovnako, ako je SNS zodpovedná za (ne)činnosť T. Tarabu. Nič komplikované.
Ak nastane situácia:
