Na koláčiku v paláci
V politickom predstavení poslúžilo trio Šimečka, Gröhling a Majerský iba ako užitoční predsedovia či kulisy.
Politika na Slovensku nie je žiadne veľké umenie, aj keď v nej umeleckých výkonov býva ako maku. A v rôznych žánroch – niekedy ide o komédiu, inokedy tragédiu, sem-tam veselohru, ale najčastejšie to býva fraška, ktorá je zrejme najobľúbenejším žánrom politikov. Všetkých, teda bez rozdielu a bez ohľadu na stranícke tričko. A niekedy politickí herci dokážu zahrať počas jedného predstavenia aj všetko naraz – príkladom môže byť nedávna slávnosť v prezidentskom paláci.
Obsadenie bolo veľkolepé a o jednotlivých aktéroch by bolo možné poukladať vedľa seba ešte veľa písmeniek. To však nateraz netreba: hoci námet hry znel dramaticky – obranyschopnosť krajiny pod Tatrami – samotná hra bola očividne a od počiatku fraškou. Za poznámku iba stojí, že výkon politických hercov bol naozaj nevšedný a to tak zo strany predstaviteľov strán vládnych, ako aj mimovládnych. Opozícia pri stole nebola z jednoduchého dôvodu – lebo neexistuje.
Priebeh hry nebol a ani nie je zaujímavý, napokon, politické nuansy, narážky a finty nebavia každého. Zaujímavá bola až klaňačka, kedy sa aj ukázalo, kto najlepšie odohral svoju úlohu. A žiadne prekvapenie sa nekonalo – bol to opäť premiér R. Fico. Ale po poradí, keďže hierarchiu treba rešpektovať – prezident P. Pellegrini zožal potlesk ako prvý a to nielen preto, lebo sa dostavil každý, koho na predstavenie pozval. Ale najmä preto, lebo sa mu úspešne podarilo rozdeliť mimovládne strany. Jednu z nich totiž nepozval vôbec– možno z obavy, aby hra neskĺzla do komédie – a ostatné to prijali a odsúhlasili. Veď káva a koláčiky vždy dobre padnú a prostredie paláca je pekné. Navyše, počet predsedov strán zostal zachovaný, keďže P. Pellegrini neúčinkoval iba ako prezident, ale tiež ako úradujúci čestný predseda koaličnej strany Hlas-SD.
Keďže predsedu parlamentu prezident do paláca nepozval, druhý v poradí sa klaňal premiér R. Fico. Mal za čo, keďže po tomto predstavení už môže prednášať všade po svete, že to, čo hlása – napríklad o Ukrajine a Rusku, ale nielen to – hlása aj s podporou mimovládnych strán. Že je na tom zhoda naprieč celým politickým spektrom a že ho podporuje celý parlament s výnimkou jedného hnutia, ktoré je však extrémistické a s ktorým nechce mať nikto nič spoločné – ani prezident, ani vláda a ani ostatné parlamentné politické strany.
No a napokon sa klaňali predsedovia troch mimovládnych strán:
