Na rade je prezident
Mimovládnym politikom chýba cit pre robenie politiky.
Rokovanie parlamentu o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde R. Fica bolo vskutku nevšedné, keďže sa po prvý raz v novodobej histórii dialo v utajenom režime. Bola to politická finta premiéra R. Fica a keďže vládna koalícia má stále v parlamente väčšinu, bola aj úspešná. Hoci ide takpovediac o ďalší div sveta.
Mimovládne strany zareagovali tentoraz – napodiv – správne a návrh stiahli. A keďže kde niet navrhovateľa, niet ani o čom rokovať, schôdza bola ukončená. Mimovládne parlamentné strany sa však vzápätí rozhodli podať návrh na vyslovenie nedôvery vlády opäť, hoci tentoraz už nie všetky, ale iba tri, keď hnutie I. Matoviča oblúkom obišli. Zaujímavé je, že aj keď im R. Fico vopred oznámil, že koalícia ďalšiu schôdzu s návrhom na vyslovenie nedôvery vláde neotvorí, tak to urobili. Môže byť, že tak chceli ukázať, že sa oznámenia alebo vyhrážky premiéra R. Fica neboja, ale to vie predsa každý, že premiéra sa netreba báť, ale ho treba kontrolovať. Politicky správnejšie by za danej situácie tak bolo podať návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi R. Ficovi, a nie ťahať do odvolávania opäť celú vládu – bol by to iný návrh, ale v konečnom dôsledku s rovnakým koncom, keďže v prípade úspechu by padla celá vláda. Strany sa však rozhodli tak, že namiesto odvolávania premiéra R. Fica mu pomohli. Inými slovami, mimovládnym politikom chýba cit pre robenie politiky a otázkou zostáva len to, či vedome alebo nevedome a čo z toho je zlé a čo horšie. Príkladov je totiž habadej.
Tak či onak platí,
