HORE

O poverení

Uverejnené dňa 5.10.2023

Ústavná zvyklosť či tradícia v podaní prezidentky Z. Čaputovej je nasledovná – raz tak, inokedy hentak.

 

Prezidentka Z. Čaputová oficiálne poverila víťaza volieb R. Fica, aby počas nasledujúcich 14 dní zostavil vládu, ktorá bude mať väčšinovú podporu v parlamente. Kým sa politické strany dohadujú na riadnom aj alternatívnom zložení vlády, možno sa tak pozrieť na to, akým spôsobom sa táto údajná ústavná zvyklosť či tradícia v skutočnosti dodržiavala a rešpektovala a či vôbec niečo také v tejto súvislosti na Slovensku existuje. Alebo či ide len o politicky účelový a svojvoľný postup hlavy štátu. Z analýzy vyplýva, že je to ako obvykle a slovenské špecifikum – pol na pol.

Ústavnou tradíciou na Slovensku je poveriť zostavením novej vlády predsedu strany, ktorá získala vo voľbách najvyšší počet hlasov voličov…Tak, ako bolo zvykom pri každom jednom poverovaní doposiaľ, aj toto poverenie bude časovo ohraničené,“ vyhlásila prezidentka Z. Čaputová krátko pred odovzdaním poverenia víťazovi volieb R. Ficovi.

Povolebné dni patria očividne parlamentným politickým stranám, nie hlave štátu, tá sa dostane k slovu až neskôr – pri menovaní premiéra a členov vlády. Funguje to tak, že bez ohľadu na pečiatku z paláca, sa strany po oznámení výsledkov volieb kontaktujú a začínajú rokovať aj bez nej. Bez nej sa aj dohodnú a budú niesť tiež za rozhodnutie zodpovednosť, na rozdiel od hlavy štátu, ktorá má zodpovednosť za celkom iné veci ako je skladanie koalície a vlády. Jednoducho povedané, je to čas pre politické strany a skúsenosti z ostatných krajín, v ktorých sa vláda skladá aj niekoľko dlhých týždňov a mesiacov ukazujú, že to nie je naozaj vždy ľahký proces. Pri skladaní vlády pritom azda najviac platí jedno z prvých písmen politickej abecedy, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.

Takže ústavná zvyklosť či tradícia – hlava štátu dáva víťazovi volieb poverenie – je vlastne iba papier o tom, aby to navonok nevyzeralo, že hlava štátu je oficiálne mimo hry, hoci každý vie, že mimo nej naozaj je. Iná vec je určovanie termínu, pri ktorom už žiadny ústavný zvyk či tradícia na lehotu neexistuje, lebo existovať ani nemôže. Udeľovanie termínov podľa vzoru slovenského hrdinu a zbojníka Juraja Jánošíka – od buka do buka – totiž za ústavný zvyk považovať nemožno. Existuje iba jeden termín – a nespochybniteľne ústavný, teda žiadny ústavný zvyk či tradícia – ktorým je, že parlament sa musí zísť na ustanovujúcej schôdzi najneskôr 30 dní po voľbách. Čo znamená, že dovtedy by sa mali strany dohodnúť na tom, ktorej pripadne kreslo predsedu parlamentu a ďalších funkcionárov. Lebo ponechať vo funkcii súčasné vedenie parlamentu nie je možné – napr. B. Kollár už predsedom parlamentu byť nemôže. Lebo tak rozhodli voliči. A neuškodí pripomenúť, že do ustanovujúcej schôdze sa aj strany vždy na koalícii aj stihli dohodnúť a preveriť dodržanie politických dohôd.

Dzurindov rekord

Akokoľvek:



Zvyšok článku a diskusia k nemu je možná iba po registrácii:

Ak ste sa už registrovali, prihláste sa:
Získajte plný prístup ku všetkým článkom, komentárom, videám a privátnemu obsahu tejto stránky.
Získať prístup

Skúška

Toto nie je o zmierení ani upokojení situácie. To sú iba slová.

18. mája 2024
Fakty a argumenty

O Slovensku

O Slovensku.

16. mája 2024
Fakty a argumenty

Za čiarou

Slovensko je po postrelení premiéra iné, ako bolo.

15. mája 2024
Fakty a argumenty

Týždeň v skratke

Ďalší výrazný signál.

13. mája 2024
Kaviareň

Staňte sa fanúšikom a zdieľajte


Facebook Juraja Hrabka Twitter Juraja Hrabka Linkedin Juraja Hrabka Google+ Juraja Hrabka Napíšte mi