O zvrchovanosti
Právny význam Deklarácie bol nulový, na rozdiel od významu politického, ktorý bol obrovský.
Pri príležitosti 34. výročia schválenia Deklarácie o zvrchovanosti SR odznelo a ešte odznie niekoľko oslavných ód. Je to prirodzené, veď je to oficiálne pamätný deň. Rovnako ako je prirodzené, že ódy odznievajú primárne od politikov, keďže právny význam Deklarácie bol, je aj zostane nulový. Na rozdiel od významu politického, ktorý bol, je a zostane obrovský.
Koniec koncov, na základe jej schválenia odstúpil vtedajší spoločný prezident V. Havel a začal sa pripravovať na úlohu prezidenta už len českého. Situácia po voľbách v roku 1992 bola jasná a politiku V. Klausa – najmä ekonomickú – V. Havel dobre poznal. Navyše, predchádzajúce debaty po hradoch a zámkoch k žiadnemu výsledku neviedli. Teda okrem poznania, že cesta po nich k udržaniu spoločného štátu nevedie. Aj preto sa nedá tvrdiť, že boli zbytočné, lebo neboli. Naopak, prispeli k oveľa rýchlejšiemu aj definitívnemu rozhodnutiu v oboch krajinách.
Hoci Deklaráciu schvaľoval slovenský parlament ešte v čase, keď viacerí činovníci HZDS vyhlasovali, že nechcú rozdelenie spoločného štátu. Keď premiér V. Mečiar hovoril, že Slovensko nie je pripravené na vyhlásenie samostatnosti. Faktom zostáva, že česká reprezentácia vedená V. Klausom opakovane vyhlasovala, že nemá námietky proti vyhláseniu samostatného Slovenska. A na rozdelenie štátu sa už hneď po voľbách aj pripravovala. Povedané jednou vetou – praktický význam Deklarácie je v tom, že urýchlila rozpad spoločného štátu a symbolický v tom, že vyhlásila zvrchovanosť SR ako základ suverénneho štátu slovenského národa.
Nič z uvedeného však už nie je naozaj dôležité. Dôležité je:
