Odvolávania
Nedá sa vylúčiť, že dve odvolávania dvoch ministeriek môžu byť iba akousi generálkou.
Parlament včera rokoval o návrhu na odvolanie ministerky zdravotníctva Z. Dolinkovej a dnes rokuje o návrhu na odvolanie jej kolegyne ministerky kultúry M. Šimkovičovej. A hoci o návrhoch má hlasovať až v utorok, výsledok je predvídateľný už dnes – obidve zostanú ministerkami aj naďalej.
Na ich odvolanie z funkcie je totiž potrebný súhlas najmenej 76 poslancov, ktoré navrhovatelia k dispozícii nemajú. Navyše, v parlamente sa od vzniku samostatného Slovenska podarilo odvolať člena vlády – ministra zdravotníctva – iba raz. Bola to výnimka, ktorá však potvrdila pravidlo, že mimovládne strany nemôžu robiť personálnu politiku vo vláde. Odvtedy bolo pokusov odvolať členov vlády v parlamente neúrekom, vždy to však boli len pokusy a každý člen vlády návrhu na odvolanie odolal. To, že pritom padali na základe rozhodnutia parlamentu celé vlády, je iná vec. Rovnako, ako všetky ďalšie možnosti odchodu členov vlády počas volebného obdobia – či už upratovania vo vláde premiérom alebo odídenia, teda podania demisie samotným členom vlády. Vrátane jej späťvzatia, aj také je v krajine pod Tatrami možné, keďže sa to už stalo. Ba aj iné a síce, že člen vlády, ktorá nemala dôveru parlamentu, bol ako jediný z funkcie aj odvolaný – nepadla teda celá vláda, ale iba jeden jej člen. To už nie je ani špecifikum, to možno označiť iba za ďalší výrazný pokrok ústavnosti na Slovensku, keď premiér, ktorý nemá spolu s celou vládou dôveru parlamentu, dokáže napriek tomu vysloviť nedôveru ministrovi a s pomocou hlavy štátu, ktorá ministrovi po parlamente a premiérovi vyslovila nedôveru tiež, ho z vlády odstrčiť aj vystrčiť.
Ale dosť bolo ústavnej rozkoše. Možno konštatovať:
