Parlamentné nóvum
Hlasovať o niečom, čo už bolo odhlasované a čo nikto nenamietal, je parlamentné nóvum.
Už je to tak, že ani keď jeden robí to isté, nie je to to isté – dôkazom môže byť hlasovanie parlamentu v súvislosti s notebookom poslankyne L. Plavákovej. Presnejšie, či porušila alebo neporušila zákon o rokovacom poriadku parlamentu.
Pani poslankyňa si nalepila na notebook nálepky, ktoré podľa predsedajúceho – meno nie je dôležité – porušovali zákon. Preto ju z rokovacej sály vykázal, čo mu rovnaký zákon urobiť umožňuje. Pani poslankyni zase rovnaký zákon umožňuje podať voči vykázaniu námietku, čo aj hneď urobila. Podľa toho istého zákona v takom prípade o vzniknutom spore parlament „rozhodne“, a to bez rozpravy. To všetko sa aj stalo a to všetko bolo aj v súlade so zákonom. Parlament rozhodol hlasovaním – nie je dôležité ako – čím sa záležitosť skončila. To, že sa potom neskôr zišiel taký aj onaký výbor, ktoré záležitosť nálepiek posudzovali do budúcnosti – ktoré môžu byť a ktoré nie – je v danej veci už úplne jedno. Parlament o vykázaní L. Plavákovej kvôli jej nálepkám na notebooku rozhodol a jeho rozhodnutie bolo platné. A nezvratné, dovtedy, kým na jej notebooku nepribudne nová nálepka.
Lenže nový predsedajúci – meno nie je dôležité – urobil o pár hodín to isté, čo jeho predchodca. Opätovne vykázal poslankyňu L. Plavákovú z rokovacej sály kvôli tým istým nálepkám. Opäť podala námietku, o ktorej opäť rozhodol parlament, ale tentoraz s opačným výsledkom. Takže to, čo parlament schválil dopoludnia, neschválil popoludní a ktovie, ako by skončilo hlasovanie, ak by o tom istom hlasoval aj večer. Takýto hlasovací precedens, ktorý je zrejme ďalším stupňom parlamentnej hry, pritom neprináša nič dobrého ani pre parlament a ani pre ľudí.
Vysvetliť sa to dá totiž iba politicky, nie aj vecne:
