Parlamentné žetóny
Výsledky volieb – teda vôľa voličov – už neodrážajú faktický stav v parlamente.
Presunom časti poslancov strany Za ľudí do poslaneckého klubu SaS boli žetóny v parlamente nanovo zamiešané. Tak, že neodrážajú výsledky volieb, keďže 19 žetónov, ktorými teraz disponuje R. Sulík, by jeho strana vo voľbách 2020 nezískala ani náhodou. Získal ich však zákulisnými intrigami a politickými machináciami teraz a zvyšku vládnej koalície nezostáva nič iné, ako sa s tým vysporiadať. Isté je, že si poradí, nevedno zatiaľ iba ako, pretože po prvé je to výlučne jej záležitosť a po druhé – k dispozícii má viacero možností.
Aj v tomto prípade sa ukazuje, aké nevhodné a pre spoločnosť škodlivé je rozhodnutie ústavného súdu, ktorým zakázal vykonať referendum o predčasných voľbách. Politici tak získali istotu, že volebné obdobie im nemôže a nedokáže skrátiť nikto, okrem nich samých. Mimochodom, ak by na to prišlo, môžu si ho aj predĺžiť, to tiež záleží iba od nich.
Aj na základe rozhodnutia ústavného súdu sa preto môžu žetóny kotúľať ako chcú, lebo neexistuje žiadna hrozba ani páka, ktorá by im v tom zabránila. Samozrejme, poslancovi nemožno nijako brániť slobodnému výkonu mandátu a ani ho násilím držať v strane, za ktorú kandidoval. Je však značný rozdiel medzi tým, keď stranu opustí a stane sa nezaradeným a tým, keď vstúpi a matematicky tak posilní iný stranícky klub. A ten si môže v tejto súvislosti začať nárokovať a klásť celkom iné podmienky, ako mu prisúdili voliči vo voľbách. Inými slovami, výsledky volieb – teda vôľa voličov – už vôbec neodrážajú faktický stav v parlamente. Čo umožňuje predsedovi SaS sa prsiť a hlásať, že si nebude nárokovať post predsedu parlamentu (hoci by vraj mohol, ale ani to neskúsi) a že jeho zásadnou podmienkou je zotrvanie M. Kolíkovej v kresle ministerky spravodlivosti, keďže mu priniesla na hranie šesť žetónov.
Iného dôvodu na zachovanie výhod a pôžitkov M. Kolíkovej a spol. nevidno široko-ďaleko. To, že robí súdnu reformu a robí ju dobre je len mýtus. Aj preto, lebo súdy nereformuje, ale deformuje.
Popri týchto straníckych hrách so žetónmi si pritom málokto všimol taktiež zásadnú – a omnoho viac ako sú hry so žetónmi – vec: že keď P. Pellegrini opustil stranu Smer-SD, opustil aj kreslo podpredsedu parlamentu, ktoré získal iba vďaka Smeru-SD, za ktorý vo voľbách kandidoval. A spolu s ním opustili kreslá aj ďalší odídenci. Lebo tak je to správne a tak to má aj byť. Oproti tomu sa však M. Kolíková a ďalší odídenci zo strany Za ľudí držia vo funkciách ako kliešť. Opäť inak – kto by to bol kedy povedal, že odídenci zo Smeru-SD dajú lekciu zo správania sa odídencom zo strany Za ľudí, obzvlášť, keď sa označovala ako etalón morálnej aj politickej slušnosti?
Samozrejme:
