Parlamentný náhubok
Slovensko je formálne – hoci nie aj reálne – parlamentnou demokraciou. Je nepochybné, že by sa to malo odraziť aj v zákone o rokovacom poriadku parlamentu. Jeho súčasné znenie túto požiadavku ako tak spĺňa, keďže dáva parlamentnej menšine možnosti i práva, ako sa voči vládnej väčšine vymedziť a aspoň na istý čas jej plány pribrzdiť. Aj keď na konci dňa je to väčšina – v našich podmienkach poslanci vládnej koalície – ktorá v parlamente rozhodne. Tak to je a tak to má aj byť.
Hoci návrh novely zákona o rokovacom poriadku parlamentu ešte nie je verejne známy, z vyjadrení predsedu parlamentu A. Danka je viditeľný smer, aké nové pravidlá by chcel v parlamente zaviesť. Vyplýva z nich, že nemieni vôbec posilniť práva a možnosti parlamentnej menšiny, ale iba väčšiny.
To je neprípustné. Aj keď to viacerým zástupcom mimovládnych strán v parlamente – tzv. opozícii – neprekáža. Napríklad strany SaS a Sme rodina-Boris Kollár sa už zhodli na tom, že poslancovi by mohlo na vystúpenie v parlamente stačiť 20 či 30 minút. „Na jednej strane si myslím, že politik by mal byť dobrý rétor a malo by mu stačiť 20 až 30 minút na vyjadrenie myšlienky. Napokon do rozpravy sa môže prihlásiť dvakrát, a to písomne a ústne. Ak toto opatrenie prejde, bude to test rétoriky poslancov,“ uviedla pre TASR podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová (SaS).
No. Nebude to žiadny test, ale trest – jasné obmedzenie pôsobenia parlamentnej menšiny. Je naozaj až zarážajúce, koľké poslanci vôbec nerozumejú tomu, čo má parlament byť a ako v ňom politicky pracovať. Dobrovoľne strkajú hlavu do slučky, ktorú im dokáže vládna väčšina v parlamente kedykoľvek, keď sa jej zachce, zatiahnuť. Po prijatí avizovaných zmien už nie násilným, ale zákonným spôsobom.
Jasné, niekto môže namietať, že je to ich vec. Lenže nie je. Dôvodov je viacero.