Po hlasovaní
Na prvý pohľad z vyhlásenia poslancov vidno, že robia iba ramená a na druhý, že to tak aj naozaj je.
Prekvapenie sa nekonalo, parlament nevyslovil nedôveru ministrovi financií I. Matovičovi. Na analýzu je ešte priskoro, ale faktom už zostane, že na jeho odvolanie chýbal súhlas troch poslancov. Môže byť vecou politického vkusu, či je to veľa alebo málo, ale na tom, že osoba na poste ministra financií sa nič nemení.
Je úplne, ale naozaj úplne jedno, koľko poslancov nebolo na hlasovaní prítomných, koľko ich nehlasovalo, koľko sa zdržalo hlasovania alebo koľko ich hlasovalo proti návrhu na vyslovenie nedôvery. Dôležité bolo, je a zostane v tejto súvislosti iba to, či sa ich nájde najmenej 76, ktorí budú hlasovať za návrh na odvolanie člena vlády. A toľko sa ich ani v tomto a ani v množstve ďalších prípadov nenašlo. Povedané jednou vetou – minister zdravotníctva V. Soboňa zostáva jediným, ktorý bol parlamentom odvolaný z funkcie ministra.
Isto, aj počas víkendu a aj deň pred samotným hlasovaním sa na verejnosti objavili aj silné slová. Či už od nezaradeného poslanca J. Šeligu, ktorý mienil čosi prehodnocovať a uvažovať o odvolaní I. Matoviča, ale ako obvykle, nič neprehodnotil. Akokoľvek to môže znieť paradoxne, bol to opäť rozumný postoj, stačí si predstaviť, čo by asi nasledovalo, ak by traja poslanci – ktorí kandidovali za stranu Za ľudí – pridali svoje hlasy na odvolanie ministra financií. Stačí krátko – strana ako celok a ani V. Remišová osobne by sa im rozhodne za to nepoďakovali – stratili by totiž veľmi veľa a tiež definitívne. Poslanci sa teda zatvárili radšej ako neprítomní.
Zaujímavejšia by tak mohla byť iniciatíva skupinky poslancov OĽaNO z podobného súdka, ale nie je. Ich spoločné vyhlásenie nestojí ani na zapamätanie a to z jednoduchého dôvodu: na prvý pohľad z neho vidno, že robia iba ramená a z druhého pohľadu vidno, že to tak aj naozaj je. Postačí len úvod z ich vyhlásenia:
