Politické móresy
Aj nová moc môže inštalovať do funkcií osoby, ktoré sú právoplatne odsúdené a vo výkone podmienečného trestu.
Hlavne v časti spoločnosti, ktorá je nespokojná s výsledkami parlamentných volieb a dohodou troch strán na vládnej koalícii, vyvolali prvé kroky nového ministra vnútra búrku zdesenia. Výrazy ako pomsta či čistky sú azda najčastejším pomenovaním situácie zmien v Policajnom zbore. Ukazuje to však v prvom rade na to, že M. Šutaj Eštok nastúpil do čela rezortu pripravený, aspoň čo sa týka vedenia ministerstva a polície. Ako bude zvládať iné časti tohto obrovského rezortu, sa však ešte len uvidí. Faktom je, že ani hasiči a záchranári, ani heraldický register, ani matričné veci či povoľovanie verejných zbierok a ani iné zložky nie sú pre verejnosť také viditeľné ako práve Policajný zbor.
Š. Hamran už nie je policajným prezidentom a to je dobre. Hlavne preto, lebo nedokázal –ľudovo povedané – držať jazyk za zubami a políciu sa snažil spolitizovať, čo je neprípustné. Mimochodom, kde zostalo tých zhruba ďalších 20 vysokých policajných funkcionárov, ktorí údajne avizovali prezidentke Z. Čaputovej a premiérovi Ľ. Ódorovi spoločný odchod ak neodvolá ministra vnútra I. Šimka, nevedno.
Mimovládne strany sa budú snažiť poukazovať na nevhodné postupy pri personálnych výmenách – a nielen na ministerstve vnútra – pretože to jednoducho patrí k ich agende. Faktom opäť je, že nikto iný ako bývalá vládna koalícia pod vedením OĽaNO, ktorá disponovala ústavnou väčšinou 95 poslancov, súčasnej koalícii situáciu nijako nesťažila, ale výrazne uľahčila. Príkladom môže byť opäť proces výberu policajného prezidenta, keď bývalá koalícia zmenila zákon tak, že z príslušného parlamentného výboru – ktorý mohol do výberu zasiahnuť – vyrobila obyčajného štatistu, ktorý sa môže na výber policajného šéfa iba prizerať a rozhodnúť v tejto súvislosti môže iba jedno: nič.
Problémom môže byť iné:
