Politické šachy
Politická hra naberá každým dňom na obrátkach.
Ešte nikdy v novodobej histórii krajiny nebola situácia okolo výmeny člena vlády taká zaujímavá, ako je v súčasnosti. Koniec vicepremiéra a ministra životného prostredia T. Tarabu sa nezadržateľne blíži a politická hra naberá každým dňom na obrátkach.
Návrh na odvolanie T. Tarabu z funkcie už leží prezidentovi na stole a čaká na vybavenie. Otázne nie je jeho odvolanie, ale následky. Teda skôr vymenovanie jeho náhradníka a ešte viac to, čo nastane po ním avizovanom príchode do parlamentu. Aktuálna situácia je taká, že nech sa stane, čo sa stane, to, čo na konci dňa zostane, bude pre vládnu koalíciu prinajmenej nepríjemný pocit.
Z vecného hľadiska v podstate o nič nejde – koaličná SNS požiadala premiéra o výmenu svojho nominanta vo vláde a premiér R. Fico jej vyhovel. Prezident P. Pellegrini nemá dôvod postaviť sa premiérovi na odpor, napokon, osobne jeho vládu skladal a Koaličnú dohodu podpísal. Rovnako nemá dôvod na to, aby premiérovmu návrhu na vymenovanie nového člena vlády nevyhovel. Nemusí ho síce akceptovať, ale P. Pellegrini nie je M. Kováč a navrhnutá osoba nebude I. Lexa. A každý vie, že vláda sa zodpovedá za svoju (ne)činnosť parlamentu, a nie hlave štátu.
Politicky je situácia oveľa hustejšia. Nie preto, že každý z aktérov sleduje vlastný politický záujem, ale preto, že potreby krajiny pri tom zostávajú v úzadí. Prezident P. Pellegrini síce podľa TASR oznámil: „Myslím si, že na Slovensku existujú kvalitnejší kandidáti, ako je F. Kuffa,“ ale nie je to celkom tak. Iný kandidát totiž dodnes neexistuje. Následné tvrdenie P. Pellegriniho, že „ak má dôjsť k zmenám na jednotlivých postoch vo vláde, budem tvrdo trvať na tom, aby to boli zmeny smerom k vyššej kvalite práce, a nielen politické výmeny,“ už znie o málo lepšie. Ale naozaj iba o málo, keďže si stačí spomenúť na vymenovanie ministra S. Migaľa. Prezident dal síce verejne najavo, že s jeho nomináciou nie je spokojný, ale podriadil sa politickej vôli premiéra R. Fica. A ten nominoval S. Migaľa do funkcie ministra taktiež iba z politických dôvodov.
Inými slovami, pri výmene členov vlády sa hrá výlučne hra politická. Nijaká iná. Na politickej šachovnici posúvajú figúrky podľa potreby a to, čo potrebuje premiér, je azda každému jasné – udržať väčšinu v parlamente. Tomu je všetko podriadené a tomu rozumie aj prezident P. Pellegrini, ktorý je stále spolupredsedom koaličnej strany Hlas-SD. Takže ísť proti vláde by znamenalo ísť aj proti vlastnej strane. To nemožno očakávať okrem prípadu, ak sa začne hrať vyššia hra, ako sa hrá dnes. A to má v rukách predovšetkým premiér. Aj preto bude zaujímavejšie sledovať jeho kroky ako kohokoľvek iného.
Je prirodzené:
