Potvrdené
Aj napriek veľkému nadšeniu mimovládnych strán nie je dôležité to, že vláda R. Fica je menšinová.
Hlasovanie o ďalšom návrhu – skrátene povedané – o kajúcnikoch sa v parlamente skončilo remízou. Alebo patom. Návrh podporila polovica poslancov a polovica nie. Občas sa to stáva. Občas najmä preto, lebo prítomnosť všetkých 150 poslancov na hlasovaní je naozaj iba občasná. A ich prítomnosť na rokovaní parlamentu – teda v čase, keď sa o návrhoch nehlasuje, ale iba rokuje – je priam výnimočná.
Dôležité pri tomto hlasovaní bolo to, že išlo o vládny návrh zákona. Nie poslanecký, hoci by bol aj z koaličného tábora. Ak teda niekto doteraz pochyboval o tom, že vláda R. Fica je menšinová, dostal dôkaz všetkých dôkazov. Menšinová je. Neprešiel jej návrh zákona z jednoduchého dôvodu – nemal podporu väčšiny poslancov.
Treba zrejme zopakovať, že menšinová vláda nie je žiadnou výchylkou demokracie, ale jej súčasťou. Napokon, ani na Slovensku nejde o prvú menšinovú vládu, prvá je len pod vedením premiéra R. Fica. Je to pre neho nová skúsenosť. Alebo problém, aký doteraz v praxi nezažil. Vecne sa ho síce snaží zľahčovať, ale politicky vie, koľká bije.
Oslavy mimovládnych strán nemajú – ľudovo povedané – konca kraja. Z viacerých dôvodov. Prím hrá fakt, že návrh zákona parlament neschválil. Neschválenie vládneho návrhu zákona však taktiež nie je žiadnou novinkou. Aj to sa občas stáva. V tomto prípade sa však stretlo viacero politických faktorov. Mimovládne strany sú z výsledku uvedeného hlasovania nadšené, hovoria o svojom zomknutí, schopnosti, zodpovednosti a jednote. A o obrovskej porážke premiéra. Je to pochopiteľné, ale základné fakty sú iné – ani oni nemajú väčšinu a príčinou zmenšovania vládnej koalície nebola ich politika, ale pohyby vo vládnej koalícii. To, že si teraz budú hrkútať s T. Tarabom a jeho družinou, si snáď nemyslia ani sami.
Inými slovami – aj napriek veľkému nadšeniu mimovládnych strán nie je dôležité to, že vláda R. Fica je menšinová. To, že jej politická púť sa raz skončí, je isté. Nevedno presne kedy, ale skončí. Neúspech vládneho návrhu je politickou prehrou vlády, ale nie automaticky víťazstvom mimovládnych strán. Dôležitejšie je iné. A tým je (ne)existencia alternatívy. Možno iba zopakovať, že byť proti vláde ešte automaticky neznamená byť alternatívou k vláde. Lebo nielen vláda má preukazovať schopnosť vládnuť, ale aj mimovládne strany majú preukazovať schopnosť ponúknuť alternatívu.
