Prelomené veto
Namiesto jednej sú tak razom dve novely, ktoré môžu oprávnene skončiť na Ústavnom súde.
Parlament prelomil veto prezidentky Z. Čaputovej, ktoré uplatnila v súvislosti s novelou v tzv. kompetenčného zákona. S pravdepodobnosťou – hraničiacou s istotou – to znamená, sa ocitne v Zbierke zákonov bez podpisu hlavy štátu. Čo je v poriadku, keďže takých zákonov je v nej x, ale iba z hľadiska robenia politiky. Z vecného hľadiska to vyzerá byť naopak, teda v neporiadku, ale o tom sa oficiálne rozhodne v Košiciach, ak na Ústavný súd dorazí návrh na posúdenie uvedeného zákona s Ústavou. Zákon bez podpisu prezidenta na prvý, druhý aj tretí pohľad totiž znamená, že zákonodarný proces nebol ukončený tak, ako ukončený mal byť. A že zrejme niekto niekde urobil chybu.
Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. februára 2024, čo je jednou z jej pozoruhodností – nie je známe, prečo vládna koalícia nepoužila obvyklú formuláciu, že nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Teda odo dňa, keď bude zverejnená v Zbierke zákonov. Isto, ide o pozoruhodnosť najmenšiu zo všetkých, ktoré novela obsahuje, ale ak bola vytvorená zámerne, a nie náhodne, bolo by fajn poznať aj dôvod a to najmä z hľadiska pochopiteľnosti, zrozumiteľnosti a predvídateľnosti ďalších krokov a postupov vládnej koalície.
Isté je, že koaličná SNS tak dostane nové ministerstvo, po ktorom baží už dávno a veľmi. Až tak, že jej predseda A. Danko ešte minulý rok určil dátum, kedy prezidentka vymenuje nového ministra. Nestalo sa. Vznik tohto ministerstva sa však napadnúť na Ústavnom súde vecne nedá, hoci vzhľadom na kreativitu jeho sudcov to môže niekoho lákať a tiež dúfať, že z motyky, ktorá už viac razy vystrelila, môže byť aj guľomet.
Naopak, napadnúť možno – a je to aj potrebné – ustanovenia, ktoré sa týkajú vytvorenia monopolu ministerstva obrany pri obchodovaní so zbraňami. A tiež personálne záležitosti, týkajúce sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Štatistického úradu, ktoré súvisia s deľbou moci a tiež s retroaktivitou – zákon dáva právomoc odvolať ich šéfov vláde, hoci do funkcií ich menovala hlava štátu. A systém – prezident vymenoval, vláda odvolá – je prinajmenej nespôsobný.
Spôsoby sú však dôležité aj v politike. Vrátane tvorby zákonov. Je nepochybné, že:
