Prezident rozhodol
Dôvodom rozumie azda každý.
Prezident P. Pellegrini rozhodol o návrhu premiéra R. Fica na vymenovanie ministra životného prostredia F. Kuffu. Návrhu nevyhovel.
Otázku, či tak mohol urobiť, vyriešil Ústavný súd už v roku 1993 v kauze známej ako M. Kováč vs. I. Lexa. V krátkosti, premiér V. Mečiar navrhol za ministra I. Lexu, ktorého prezident M. Kováč odmietol vymenovať. Spor sa skončil na Ústavnom súde, ktorý rozhodol tak, že návrhom premiéra je prezident povinný sa zaoberať, ale Ústava mu neukladá povinnosť návrhu aj vyhovieť. Hotovo, koniec, bodka. Iba pre úplnosť, uvedený článok Ústavy nebol dodnes zmenený. A iba pre budúcnosť, kým úprave tohto článku nepríde, alebo súd neprelomí vlastné rozhodnutie, debata o tom, či je to tak správne alebo nie, je síce možná – napríklad z dôvodu, že člen vlády sa za svojej výkon funkcie zodpovedá parlamentu, nie prezidentovi – ale na rozhodnutí súdu to nič nezmení.
Horšie je to už s odôvodnením prezidenta P. Pellegriniho, prečo sa rozhodol F. Kuffu do funkcie ministra nevymenovať. Oveľa horšie. Z vecného aj politického hľadiska. Z vecného hľadiska P. Pellegrini síce opakovane vo vyhlásení zdôrazňoval, že rešpektuje prezumpciu neviny, ale boli to iba slová – v skutočnosti ju nerešpektuje, keďže to uviedol ako dôvod, prečo o návrhu premiéra rozhodol tak, ako rozhodol.
Kritéria, kto môže a kto už nie byť členom vlády, určuje Ústava: „Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca NR SR republiky“. Je to jediné kritérium a to nominant premiéra F. Kuffa nepochybne spĺňa. To mu síce automaticky nezaručuje nárok na funkciu ministra, ale argumentovať tak ako argumentoval P. Pellegrini nebolo vhodné. Povedané v skratke – F. Kuffa nie je vinný, ale mohol by byť. A takýto argument je pre hlavu štátu naozaj nedôstojný. Mimochodom, nevhodný bol aj pri odchádzajúcom ministrovi T. Tarabovi, ktorý už týždne pred rozhodnutím P. Pelleginiho verejne tvrdil, že F. Kuffa vymenovaný na jeho miesto nebude.
Politické hľadisko má viacero rozmerov, ale postačí uviesť iba jeden. O tom, že P. Pellegrini rozumie politickým súvislostiam, sa nedá pochybovať, keďže sa v politike pohybuje už veľmi dlho. Napokon, jeho podpis je aj na aktuálnej Koaličnej dohode a dodnes je spolupredsedom koaličnej strany Hlas-SD. Ak by o tom niekto pochyboval, nech si spomenie na bleskové vymenovanie ministra S. Migaľa. P. Pellegrini dal očividne aj pri odovzdávaní dekrétu najavo, že s jeho nomináciou nesúhlasí – hoci ho nedal SIS preveriť – ale vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu ho do funkcie aj tak vymenoval, čím uprednostnil politiku vládnej koalície pred politikou hlavy štátu. Čo je v kontraste hlavne s tým, keď na začiatku procesu výmeny ministrov P. Pellegrini hovoril o (ne)odbornosti F. Kuffu.
V politickej rovine bude o rozhodnutí prezidenta ešte veľa kriku a ešte viac špekulácii. F. Kuffa sa bude isto voči slovám prezidenta P. Pellegriniho brániť. Z politického aj vecného hľadiska SNS nemôže prenechať rok pred parlamentnými voľbami rezort životného prostredia pod vedením R. Fica, teda Smeru-SD. Dôvodom rozumie azda každý. Možno tak oprávnene predpokladať, že po dohode s premiérom príde s ďalším kandidátom. A bude opäť na prezidentovi, či návrhu premiéra vyhovie alebo ho opäť odmietne. Lebo ho odmietnuť môže.
