Slobodné a férové ?
Tohtoročné voľby prezidenta sa začali netradičným až škandalóznym spôsobom, čo neveští nič dobré. Odhliadnuc od ponuky kandidátov, ktorá je zrejme najslabšia v doterajšej histórii, keďže trpí nedostatkom osobností – stačí si spomenúť na kandidátov v predchádzajúcich voľbách v roku 2014. Kvantita – 15 kandidátov do volebnej súťaže už vstúpilo – však dostatočne nahradzuje kvalitu, takže voliči majú naozaj pestrý výber. Iných kandidátov jednoducho politické strany, občianska spoločnosť ani jednotlivci nedokázali vygenerovať.
Za netradičný až škandalózny spôsob možno považovať rozhodnutie predsedu parlamentu JUDr. Andreja Danka, ktorým odmietol návrh na kandidáta Jána Molnára na základe 15. podpisov poslancov. Samozrejme, predseda NR SR má nielen právo, ale tiež povinnosť odmietnuť návrh, ktorý nespĺňa Ústavou požadované podmienky, napríklad tak, ako to urobil v prípade R. Znášika, ktorý očividne nespĺňa požadovanú vekovú hranicu.
Problémom je, že predseda parlamentu odmietol návrh na kandidáta, ktorý predložil petíciu s podpismi poslancov, ktorí sa ich neskôr rozhodli stiahnuť. Všetci však priznali ich pravosť, teda, že neboli falšované ani sfalšované. „Predsedovi NR SR boli doručené listy poslancov, a to M Poliačika z 25. januára 2019, M. Krajniaka z 29. januára 2019 a list poslancov M. Kotlebu, M. Beluského, R. Schlosára, J. Kecskésa, J. Moru, M. Uhríka, P. Krupu a N. Grausovej z 29. januára 2019, ktorými potvrdili, že tlačivo podpísali, ale ho nepredložili ako vlastný návrh podľa čl. 101 ods. 3 prvej časti prvej vety Ústavy SR,“ píše predseda parlamentu v rozhodnutí a dodáva: „konštatujem, že návrh nebol podaný najmenej 15 poslancami NR SR podľa čl. 101 ods. 3 Ústavy SR.“
Čl. 101 ods. 3. Ústavy SR znie: „Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania, ktorí majú právo voliť do NR SR, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi.“
Z citovaného rozhodnutia predsedu parlamentu JUDr. Andreja Danka vyplýva – teda okrem zahanbujúcej výhovorky, že poslanci nevedia, pod čo sa podpisujú – akoby boli poslanci jediní, ktorí môžu predložiť návrh na kandidatúru na základe podpisov poslancov. Svedčia o tom najmä výrazy „nepredložili ako vlastný návrh“ alebo „návrh nebol podaný najmenej 15 poslancami NR SR“.
Citovaný článok Ústavy však hovorí opak. Napokon, dokazuje to aj ďalšie rozhodnutie predsedu parlamentu, ktorý prijal kandidatúru M. Daňa, taktiež na základe podpisov poslancov. Nevedno tiež, ktoré ustanovenie a ktorého zákona umožňuje poslancom, aby mohli to, čo dobrovoľne, vedome, bez nátlaku a násilia podpísali, neskôr úspešne namietať. Paradoxom je, že sú medzi nimi aj dvaja kandidáti na prezidenta, ktorí tak už dnes a takpovediac rukolapne voličom ukazujú, akú relevanciu a váhu má ich vlastnoručný podpis. Neparadoxné, ale praktické je, že sa tak pohodlne zbavili jedného súpera a férová volebná súťaž uchádzačov o post prezidenta tak má prvú trhlinu skôr, ako sa rozbehla.
Že zo strany J. Molnára nešlo o podvod alebo falšovanie konštatuje JUDr. Danko už tým, že túto možnosť v rozhodnutí vôbec nespomína. Napokon, v opačnom prípade by nielen on, ale aj dotknutí poslanci boli povinní podať návrh na začatie trestného stíhania.
Možno teda zatiaľ skôr hovoriť o podozrení zo zneužitia právomocí verejného činiteľa:
