Spomienková analýza
Čo bolo, čo je a čo bude.
Je zjavné, že úkladná vražda dvoch mladých ľudí nemá a nemôže nechať nikoho normálneho ľahostajným. Hoci napríklad v prípade vraždy ešte mladšieho Daniela Tupého sa tak stalo. Lenže Daniel Tupý na rozdiel od Jána Kuciaka nebol novinár, ale študent, takže médiá sa v jeho prípade angažovali oveľa menej. V porovnaní s dneškom takmer vôbec. A vtedajšia mocenská garnitúra bola tiež z iného politického cesta, ako je súčasná.
Niet nič zvláštneho na tom, že smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola hneď po prvom smútočnom zhromaždení použitá ako dôvod na politické protestné demonštrácie a zhromaždenia. Je pochopiteľné aj prirodzené. Mimovládne politické strany si jednoducho nemohli nechať takúto príležitosť pustiť z rúk, hoci neskôr uvoľnili námestia iniciatíve Združenia za slušné Slovensko. A tí politickú bitku, do ktorej sa následne pustili, prehrali. Aj napriek podpore prezidenta A. Kisku, ktorý – keď sa po niekoľkých dňoch od vraždy vrátil zo zahraničnej lyžovačky – prevzal opraty do vlastných rúk. A zlyhal.
Dôkazov je viacero:
