Striedanie na Hrade
Jednoznačným víťazom prezidentských volieb v ČR sú voliči.
Poslušne hlásim, Hrad sme dobyli, povedal by J. Švejk generálovi vo výslužbe P. Pavlovi a novozvolenému prezidentovi Českej republiky. Dalo by sa v tomto duchu aj pokračovať, ale bolo by to nenáležité.
Česká republika si zvolila nového prezidenta a keď sa funkcie ujme, nastanú v nej aj nové časy. Aké budú nevedno, niečo azda naznačí inauguračný prejav P. Pavla, ktorý už bude musieť byť písaný celkom inak, ako všetky jeho doterajšie prejavy. Samozrejme, aj s istým pátosom, pretože to bude už reč prezidenta, a nie kandidáta na prezidenta.
To, čo prekvapilo v prvom kole – a veľmi príjemne – prekvapilo aj v kole druhom: jednoznačným víťazom týchto prezidentských volieb sú voliči. Účasť na voľbách sa nedá nazvať inak ako veľkolepá. Či už v prvom kole, kedy sa na voľbách zúčastnilo viac ako 68 percent voličov a o dva týždne dosiahla ďalší rekord, keď prekročila hranicu 70 percent. Inými slovami, P. Pavel nastupuje do úradu hlavy štátu s najsilnejším mandátom všetkých doterajších českých prezidentov.
K historickej účasti na voľbách hlavy štátu prispela aj účasť kandidáta A. Babiša, ale až z podrobných analýz bude vidno, akou mierou. P. Pavel nezískal hlasy voličov iba preto, lebo ich dokázal presvedčiť, ale tiež preto, lebo nechceli, aby Hrad obsadil predseda hnutia ANO. Aj keď pomáha, ako znelo jeho ústredné heslo v kampani. Na druhej strane – a povedané po slovensky – A. Babiša by v druhom kole volieb naozaj porazil každý z relevantných kandidátov.
Prieskumy verejnej mienky totiž tentoraz nesklamali a neklamali – už pred prvým kolom volieb z nich vyplývalo, že bolo úplne jedno, či sa druhého kola spolu s A. Babišom dostane kandidát P. Pavel alebo napríklad D. Nerudová, v druhom kole by predseda ANO tak či tak prehral. A to sa aj potvrdilo. To nie je zľahčovanie víťazstva P. Pavla, ktoré bolo, je a zostáva famózne, ale poklona agentúram. Faktom je však tiež to, že takmer dva a pol miliónov hlasov pre A. Babiša v druhom kole prezidentských volieb môže byť a zrejme aj bude pre neho dôvodom, aby nehádzal flintu do žita, ale s touto voličskou podporou pracoval ďalej. Napokon, je si toho vedomý, keďže po priznaní prehry konštatoval – opäť povedané po slovensky – nikam neodchádzam.
Prirodzene: