Súmrak Západu
Západ sa zľakol ruskej hydry až tak, že aj vďaka svojej ťarbavosti teraz môže prísť o všetko.
Je prirodzené, že vnútropolitické udalosti prebili udalosti takpovediac geopolitické. V tomto týždni si totiž svet a Európa zvlášť pripomenuli tretie výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu a zároveň staronový americký prezident D. Trump začal po celom svete, vrátane Európy, razantne úradovať.
Je evidentné, že tri roky trvajúca vojna na Ukrajine je zlyhaním Západu – presnejšie západných krajín Európy. A ešte presnejšie hodnôt, ktoré reprezentoval a po ktorých túži každý človek so zdravým rozumom. Demokracia a jej stĺpy ako sloboda, deľba moci, pravidelne sa opakujúce férové voľby, právny štát, rešpekt väčšiny voči menšine, úcta k ľudským právam, slobodám, dôstojnosti a mnohé ďalšie sú preč. Nie ešte definitívne, ale dostali ranu, z ktorej spamätávať sa bude naozaj ťažké, ak nie nemožné. Obzvlášť, keď sa nespamätajú tí, ktorí súmrak hodnôt zapríčinili.
Zlyhali všetky medzinárodné orgány a inštitúcie s honosnými názvami, ktoré boli po druhej svetovej vojne vytvorené na to, aby sa aj na území Európy hrôzy vojny už neopakovali. Keďže sa však opakujú, inak ako zlyhaním to nazvať nemožno. Je jedno, či sa politici v nich vyplašili, zleniveli, spanšteli, alebo čokoľvek iné, zlyhali v tom základnom, čo mali robiť a zabezpečiť – udržať svet bez vojen, pomáhať slabším či zabezpečovať civilizačný poriadok a rozvoj. Teda to, čo ich politickí predchodcovia vybudovali a presadili.
Západ sa však zľakol ruskej hydry až tak, že aj vďaka svojej ťarbavosti teraz môže prísť o všetko. Nielen o hodnoty – mimochodom, za ktorých presadenie v minulosti taktiež ľudia trpeli a zomierali. Napríklad: „Tu stojím, inak nemôžem,“ „Mám sen…“ alebo tiež „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu.“ A hoci je pravdepodobné až isté, že Ukrajina by sa bez pomoci Západu, teda aj Slovenska, nedokázala až tri roky účinne brániť – Rusko ho chcelo obsadiť za tri dni – Západ sa správal polovičato a nebránil základné civilizačné hodnoty tak, ako ich brániť mohol a mal.
Isto, poskytol Ukrajine pomoc vo všetkých oblastiach, vrátane výzbroje, ale až zlomyseľným spôsobom. Systémom, dáme aj rakety, ale nesmiete ich používať proti agresorom na ruskom území. To je ako keď chlapec dostane darom autíčko alebo dievča bábiku, ale zostanú zamknuté vo vitríne – môžu sa na ne pozerať, ale nemôžu sa s nimi hrať. Akokoľvek, aj za takú pomoc bola a je Ukrajina vďačná, keďže jej umožňuje účinnejšie sa brániť, ale nedokáže preniesť utrpenie na tyrana, čo len posilňuje a zvyšuje jeho moc. Ľudia v Rusku, ale aj v Európe tak, ako si večer ľahnú, ráno aj vstanú, čo je však výsada, ktorú ľudia na Ukrajine nemajú. Vrátane detí.
V najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch zrejme budeme svedkami, ako sa dá dohodnúť s osobou, ktorá rozpútala na území Európy po dlhých desaťročiach mieru vojnu. Beztrestne, pričom dokonca si môže svoje postavenie vo svete ešte aj vylepšiť – ukázať sa ako silný svetový hráč a to len preto, lebo jej takúto hru Západ umožnil. Hoci je azda každému jasné, že keď porušil pravidlá hry raz, urobí to opäť. Ak bude mať možnosť.
A o to aj ide: