Ústavný alebo vymyslený?
Problémy zostávajú prinajmenej dva.
Zvolený prezident P. Pellegrini by sa mal vzdať mandátu poslanca, inak svoje prezidentovanie nezačne naozaj šťastne a bez akýchkoľvek pochybností. Takpovediac s čistým štítom. A to neveští nič alebo iba veľmi málo dobrého. Ak tak neurobí, pochybnosti o zániku jeho mandátu zostanú.
Bývalý poslanec a predseda parlamentu P. Pellegrini sa ospravedlnil za to, že v nedeľňajších verejných vystúpeniach neinformoval, že mu zanikol mandát poslanca. Ale vraj sa nič nedeje, keďže vraj poveril podpredsedu P. Žigu vykonávaním právomocí predsedu parlamentu ešte pred druhým kolom volieb. To je fajn aj v poriadku, veď nikto nie je neomylný a nerobí chyby. Napokon, P. Pellegrini sa mohol s mandátom vysporiadať aj v nedeľu podvečer, večer či v noci, keďže platí, že poslanec, ktorý bol zvolený za prezidenta, prestane vykonávať doterajšiu funkciu „odo dňa zvolenia“. Poslancom a predsedom parlamentu teda prestal byť úderom prvej sekundy v pondelok. Akurát by v takom prípade nemohol aj verejne tvrdiť, že to urobil ešte pred voľbami. Podobne ako zánik mandátu poslanca ani toto nie je detail, keďže deň pred voľbami P. Pellegrini ešte podpísal viacero rozhodnutí ako predseda parlamentu.
Problémy tak zostali prinajmenej dva. Prvým je, že P. Pellegrinimu mandát poslanca nezanikol, lebo mu zaniknúť ani nemohol. Aspoň nie podľa Ústavy, v ktorej je napísané, kedy mandát poslanca zaniká. Nie je nateraz dôležité v ktorých súvislostiach, dôležitejšie je, že zvolenie poslanca za prezidenta medzi nimi nie je. A keďže medzi nimi nie je, mandát P. Pellegrinimu nemohol ani zaniknúť. A keďže mu nemohol zaniknúť, potom ho stále má – to, že odo dňa zvolenia za prezidenta prestal vykonávať funkciu poslanca, s tým nesúvisí. Medzi držbou mandátu poslanca a vykonávaním funkcie poslanca je totiž rozdiel.
Nevedno z akých dôvodov sa P. Pellegrini rozhodol pre postup, ktorý je ťažie obhájiteľný, a mandátu sa nevzdal podobne, ako to kedysi urobil poslanec R. Schuster v rovnakej situácii. Teda po zvolení za prezidenta. Na druhej strane, definitívne odpoveď dá až oficiálny dokument parlamentu, v ktorom bude musieť byť konkrétne a presne uvedené, podľa ktorého článku či paragrafu prišlo k zániku mandátu poslanca P. Pellegriniho, aby za neho mohol nastúpiť náhradník.
S tým súvisí druhý problém, a síce, že oficiálne nevedno nič. Okrem rečí neexistuje žiadny oficiálny dokument, ktorý by napríklad slová o poverení podpredsedu P. Žigu právomocami predsedu parlamentu alebo o zániku mandátu P. Pellegriniho aj dokazoval. Nehovoriac o tom, že neexistuje ani rozhodnutie predsedu parlamentu o zrušení utorkovej schôdze k medveďom.
Súvisí to vo všeobecnosti s transparentnosťou úkonov, procesov, ale nielen. Ak dodnes niet žiadnej informácie tam, kde by mala v prvom rade byť – napríklad o zániku mandátu P. Pellegriniho alebo poverení podpredsedu P. Žigu právomocami predsedu parlamentu – teda na stránke parlamentu, je nutné hľadať informácie inde, kde však už nemôžu mať a ani nemajú oficiálny punc. Takže môžu byť aj nepravdivé, zavádzajúce, nemožno ich overiť a ani im veriť.
A keďže takéto oficiálne informácie k dispozícii nie sú, možno zánik mandátu poslanca P. Pellegriniho zatiaľ uzatvoriť tak, že jeho novátorský postup bol iný ako osvedčený postup poslanca R. Schustera – na rozdiel od svojho predchodcu totiž vyvoláva oprávnené pochybnosti. Dá sa aj konštatovať, že ak sa mandátu nevzdá, bude mať parlament v rozpore s Ústavou nie 150, ale 151 poslancov – hoci jeden z nich, P. Pellegrini, nebude funkciu poslanca vykonávať. A to by znamenalo, že v parlamente bude sedieť už nie 12, ale až 13 poslancov, ktorí nezložili sľub v súlade so zákonom a stali sa poslancami iba preto, lebo tak o tom rozhodol parlament hlasovaním. Mimochodom, práve to bol moment, kedy sa opozičné strany hlasovaním premenili na mimovládne.
K poznámke pod čiarou patrí:
