Ústavný súd: mimoriadny štandard
Ústava nepatrí politikom ba ani právnikom, ale ľuďom.
Písomné rozhodnutie Ústavného súdu o (ne)súlade Trestného zákona s Ústavou uzrelo svetlo sveta. Má až 117 strán, je teda pekne dlhé, hoci jedným dychom treba povedať, že nie je ani tak pekné, ako dlhé. Okrem iného to znamená, že nie je možné len tak spakruky nad ním mávnuť, ale je potrebné sa ním dôkladnejšie zaoberať a aj ho analyzovať. Nielen preto, aby bolo jasnejšie, ako sudcovia uvažujú, ale aj kvôli poznaniu ich argumentov – dá sa totiž vsadiť na to, že časom sa budú meniť a nachádzať či vymýšľať ďalšie a nové. Mimochodom, tak ako doteraz.
Po prvom čítaní znie jedna zo základných otázok tak, ako je možné, že ak súd „konštatuje nesplnenie zákonných podmienok na skrátené legislatívne konanie,“ nevyplýva z toho automatický nesúlad takto schváleného zákona s Ústavou? Vyzerá to totiž tak, že z bezprávia vzniklo právo. Alebo, že sa stal akýsi zázrak a že aj napriek zle zapnutému prvému gombíku sa podarilo košeľu či šaty zapnúť správne. Ale tak to iba môže vyzerať, v praxi to tak nie je.
Hoci môže byť. Preložiť rozhodnutie súdu do ľudskej reči aj v tejto súvislosti nie je jednoduché, ale je potrebné to skúšať. Aj preto, lebo Ústava nepatrí politikom ba ani právnikom, ale ľuďom. A kým právnici môžu o nej a jej jednotlivých článkoch viesť rôzne dišputy a politici zase politické, ľudia vnímajú hlavne to, ako Ústava a ústavné princípy ochraňujú ich práva a slobody pred svojvôľou a zlovôľou tej-ktorej vládnej garnitúry.
V skratke – nie je to o tom, či boli alebo neboli dané dôvody na zrýchlené konanie, ale o tom, či boli pri procese prerokúvania dodržané práva mimovládnych strán, teda parlamentnej menšiny. Ktoré súvisia s množstvom ďalších ústavných článkov a princípov ako sú napríklad, že Slovensko je demokratický a právny štát, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon alebo, či bola v procese skráteného legislatívneho konania umožnená a ochránená slobodná súťaž politických síl v parlamente. Princíp pluralizmu.
Inými slovami:
