Václav Mika je klamár
Václa Mika môže oklamať redaktora, ale nemôže lož vydávať za pravdu. Keď tak robí, je klamár.
Nedávno bol uverejnený rozhovor s Václavom Mikom, bývalým riaditeľom RTVS. Dozvedel som sa o ňom až s istým časovým odstupom, preto reagujem až teraz. V. Mika v ňom totiž na margo odchodu M. Kovačiča z TV Markíza spomenul aj môj odchod z relácie Z prvej ruky spred viac ako desiatich rokov. Považuje ho za ten istý prípad, pričom dodal: „urobil to podobne a za hodinu išiel“. V tom zmysle, že on dokáže urobiť poriadok a urobil by ho aj s M. Kovačičom.
Václav Mika klame. Úmyselne. Zahral sa na frajera, hoci môj príbeh odchodu z RTVS je úplne iný ako príbeh odchodu M. Kovačiča z TV Markíza. Jeho príbeh netreba pripomínať, keďže je celkom čerstvý. Faktom je, že TV Markíza mu dala po jeho komentári výpoveď, pričom ešte dva mesiace zostal jej pracovníkom. Ja som počas relácie Z prvej ruky oznámil odchod z relácie a ukončenie spolupráce s RTVS s tým, že vedenie na čele s V. Mikom neustálo politické tlaky, a preto už nechcem a nemôžem pre takúto inštitúciu pracovať. A na konci relácie som požiadal poslucháčov, aby jej zachovali aj naďalej priazeň. Skončil som teda okamžite po relácii, a nie za hodinu a čo je dôležitejšie, nie z vôle vtedajšieho vedenia, ale z vôle vlastnej.
Čas dokázal, že vôbec nešlo o skrátenie vysielacích dní zo štyroch na dve, čím vtedy vedenie RTVS argumentovalo, ale potvrdil moje vyjadrenie, že išlo použitie tzv. salámovej metódy – už o pár mesiacov boli z relácie „odídení“ aj ďalší spolupracovníci, vrátane dramaturga. Mimochodom, nie jedného z najlepších, ale najlepšieho. A relácia tak bola zglajchšaltovaná na úroveň O päť minút 12, Sobotných dialógov a ďalších. Koniec-koncov, bol to V. Mika, ktorý neskôr zrušil aj reláciu Pod lampou, ktorý cenzuroval kázeň prešovského gréckokatolíckeho kňaza a podobne.
Z mojej strany to nebolo osobné, veď som mohol v relácii pomenovať V. Miku aj priamo. Napokon, každý vie, že sa stal riaditeľom RTVS iba z vôle Smeru-SD a osobne M. Maďariča. A po tom ako Smer-SD dokázal mocenským spôsobom a výlučne z politických dôvodov odstrániť z funkcie riaditeľku M. Zemkovú. Faktom je, že isté tlaky najmä od viacerých reprezentantov Smeru-SD zažívala relácia hneď od začiatku, ale M. Zemková ich dokázala eliminovať, pričom urobila aj niečo naviac – myslím tým najmä prípad existencie inštitútu prázdneho kresla, ktorý na Slovensku oficiálne potvrdil rozhodnutím Ústavný súd. Išlo vtedy o odvolanie účasti v debate ministrom Ľ. Jahnátkom, debata sa však aj bez jeho prítomnosti uskutočnila, za čo bola relácii udelená pokuta. Vďaka rozhodnutiu M. Zemkovej sa však prípad dostal na Ústavný súd a ten rozhodol v prospech relácie Z prvej ruky. Odvtedy tak bol inštitút prázdneho kresla používaný častejšie aj v iných médiách.
Relácia Z prvej ruky vydržala v pôvodnej zostave šesť rokov, pričom sa pri moci vystriedali tri vlády a bola rovnako ako aj niektoré ďalšie častým predmetom rokovania rôznych rád aj parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Ak by V. Mika a jeho ľudia povedali otvorene, že sa im relácia Z prvej ruky nepáči, nevyhovuje, že majú o nej iné predstavy, že ju chcú robiť inak a po svojom, rešpektovali by sme to bez námietok. Bolo by to aj oveľa správnejšie, pretože je jasné, že na konci dňa nesie zodpovednosť vždy vedenie, a nie jednotliví pracovníci. Postup V. Miku a jeho družiny však bol zbabelý, a nie férový.
A rovnaký je aj teraz. Ako osoba je mi V. Mika ľahostajný – pohyboval a pohybuje sa v úplne inej spoločnosti ako ja. Môže oklamať redaktora, ale nemôže lož vydávať za pravdu. Václav Mika je jednoducho klamár.
