Za ľudí či za seba?
Strana Za ľudí by sa musela zmeniť takpovediac od podlahy, aby mohla a dokázala v politike čeriť vodu.
Výsledky snemu strany Za ľudí nepriniesli žiadne veľké stranícke ani politické prekvapenie – predsedníčkou sa stala podľa očakávaní V. Remišová, ktorý vyhrala vo voľbách nad M. Kollárom s dostatočným náskokom. S dostatočným na to, aby bolo možné konštatovať, že problémy stranu stále ešte iba čakajú.
Napokon, má ich takpovediac vo vienku, keďže značne súvisia aj so spôsobom, akým a kým bola strana založená. Prezident A. Kiska ju najskôr nechcel, aby ju potom založil. Fakticky iba preto, aby bola, čo ukázali aj výsledky volieb, ktoré boli už pre exprezidenta a jeho partiu – slušne povedané – nie veľmi dobré. Prinajmenej porovnaní s ich politickými ambíciami a vyhláseniami, ale aj náladami v spoločnosti.
Isto, strana je plná rôznych individualít. Ich najväčším problémom však je, že ju nechcú, nemôžu alebo nedokážu potlačiť v prospech celku, teda strany. Nie sú za ľudí, ale za seba. Aj preto je strana taká nečitateľná a v politicky dôležitých veciach vlastne ani nevie, čo chce: jeden z jej predstaviteľov povie tak, druhý naopak, aby potom spoločne cúvali a napokon „stiahli chvost,“ ako konštatoval premiér I. Matovič. Mimochodom, čo je politicky omnoho horšie, ako držať balónik.
Príkladom môže byť aj nová predsedníčka V. Remišová:
