Zásady ministra Korčoka
Pravidlá existujú, iba sa neuplatňujú, čo je horšie, akoby žiadne neboli.
Pracovný obed, ktorý zorganizoval minister zahraničných vecí I. Korčok a pozval na neho troch najvyšších ústavných činiteľov, sa skončil vyhlásením ministra. Okrem iného v ňom oznámil, že navrhol „etablovať mechanizmus pravidelných stretnutí v tomto formáte k aktuálnym otázkam zahraničnej a európskej politiky“. Podľa jeho slov hlava štátu a predsedovia parlamentu a vlády etablovanie podporili.
Fajn. Dôležitá je však nielen teória, ale najmä prax. Jedna zo základných otázok pritom znie, ako je možné, že členovia vlády si lietajú kam chcú, kedy chcú a to aj bez vedomia ministra zahraničných vecí. To nie je napríklad iba let premiéra P. Pellegriniho do Nemecka kvôli koncertu, ale tiež let ministra financií I. Matoviča do Moskvy kvôli vakcíne. Samozrejme, nie za peniaze svoje, ale verejné. Spájanie dovolenky so služobnou cestou R. Sulíka v Dubaji je inou témou aj problémom.
Existuje vládny dokument, ktorý sa nazýva „Zásady postupu pri uskutočňovaní zahraničných stykov“. V podstate ide o pravidlá, ktorými sa členovia vlády majú a musia riadiť – keďže si to schválili uznesením – ale ktorými sa neriadia. V článku 6 uvedených zásad je napísané, že za mimoriadnych okolností – napríklad treba vycestovať okamžite, hneď a zaraz – môže vláda schváliť zahraničnú cestu aj dodatočne, pričom návrh na dodatočné schválenie predloží minister zahraničných vecí na „najbližšie“ rokovanie vlády“.
Minister I. Matovič odcestoval do Moskvy narýchlo, teda bez predchádzajúceho súhlasu vlády. Začiatkom tohto mesiaca, pričom vláda mu cestu schválila koncom tohto mesiaca. V poradí až na piatej schôdzi, od jeho vycestovania, keďže minister I. Korčok návrh vláde skôr nepredložil, hoci ho predložiť mohol a mal. Mimochodom, dodatočne boli schválené aj cesty siedmich členov vlády a štátnych tajomníkov, ktoré sa uskutočnili už v priebehu marca tohto roka. Vrátane samotného ministra I. Korčoka, ktorý v tom čase navštívil Turecko.
Inými slovami:
