Rada Súdnej rade
Dôvody, ktoré viedli Kanceláriu Súdnej rady k vydaniu stanoviska, v ktorom oznámila, že „Zasadnutie Súdnej rady SR dňa 11.07.2017 a následná voľba predsedu SR je zákonná,“ nie sú známe a tobôž jasné. Iba ním totiž predlžuje verejnú debatu o porušení zákona, ku ktorému zvolaním uvedeného rokovania prišlo.
Zaujímavé je to tiež preto, lebo nikto pritom nespochybnil, nespochybňuje a už ani nemôže spochybniť zákonnosť voľby novej predsedníčky Lenky Praženkovej. A ak by ju náhodou niekto spochybniť chcel, nebude úspešný. Spochybniť nespochybniteľné sa jednoducho nedá.
Iná vec je to, či zasadnutie Súdnej rady bolo vskutku zvolané v súlade so zákonom alebo nie. Rada tvrdí, že áno, pričom argumentuje zákonom a rokovacím poriadkom rady – avšak bez uvedenia konkrétnych paragrafov a článkov – ako aj tým, že termín zasadnutia zobrala Súdna rada „na vedomie už dňa 26.06.2017, teda 15 dní pred termínom zasadnutia, o čom bola bezprostredne informovaná aj verejnosť prostredníctvom médií“.
Sú to pozoruhodné argumenty. Treba totiž povedať, že Súdna rada mala v minulom mesiaci – keď bola podľa stanoviska informovaná o dátume ďalšieho rokovania – podstatne iné zloženie členov, ako Súdna rada, ktorá predvčerom rokovala. Ale v poriadku.
Súdna rada ďalej argumentuje, že o dátume jej júlového zasadnutia bola informovaná aj verejnosť prostredníctvom médií. Takúto povinnosť rade však zákon neukladá. Ale v poriadku.
To, čo v poriadku nie je, je dôvod, pre ktorý Súdna rada nechcela, nedokázala a preto ani nemohla argumentovať konkrétnym paragrafom alebo článkom zákona, ktorý by vety uvedené v jej stavisku potvrdil. Taký totiž neexistuje. Naopak, existuje taký, ktorý porušenie zákona potvrdzuje. Konkrétne tento:
