Na šnúrke od Kiskových gatí
Rozruch ohľadom možnosti (ne)kandidovania súčasného prezidenta Andreja Kisku v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, poukazuje na celkom iný problém, ako je voľba hlavy štátu: na slabosť až úbohosť politiky viacerých politických strán a hnutí.
Aj keď zostáva otázne, aká je v praxi na Slovensku skutočná forma vlády – či parlamentná alebo parlamentu, čo je rozdiel – je nepochybné, že kľúčovú úlohu v politickom systéme krajiny zohrávajú politické strany. To je v poriadku. V neporiadku je, keď strany namiesto robenia politiky, politikárčia. Inými slovami, keď si neplnia v spoločnosti úlohu, ktorú majú plniť. Za čo sú, mimochodom, z peňazí všetkých, presnejšie zo štátneho rozpočtu, aj platené.
Keď nadchádza čas volieb, politické strany by sa mali tešiť. Môžu totiž spoločnosti ukázať svoje predstavy o riadení štátu, ako aj svojich zástupcov, ktorí ich budú realizovať, zastávať či obhajovať. Na celoštátnej, regionálnej aj komunálnej úrovni. Okrem toho sa strany podieľajú aj na množstve iných volieb, či už ďalších ústavných predstaviteľov alebo zástupcov štátu v rôznych inštitúciách. Samozrejme, to už iba také, ktoré prešli volebným sitom a obsadili kreslá v parlamente.
Z tohto uhla pohľadu je preto zvláštne, keď rok pred voľbami prezidenta, politické strany svojho kandidáta verejnosti ešte nepredstavili. Ešte neobvyklejšie je však to, že čakajú na vyjadrenie Andreja Kisku, hoci ten s politickými stranami nemá a nechce mať absolútne nič spoločné. Napokon, aj svoju predchádzajúcu kandidatúru postavil najmä na nezávislosti od politických strán. Všetkých.
Namiesto toho, aby sa politické strany na nadchádzajúce voľby tešili, špekulujú:
