Vláda kajúcnikov
Vláda E. Hegera bola vymenovaná v zrýchlenom konaní.
Prezidentka Z. Čaputová dnes vymenovala novú vládu. Keďže to isté urobila zhruba pred rokom, zostáva iba veriť, že nejde o konštantu, ale skôr, že sa situácia už nebude tak skoro opakovať. Presnejšie, že sa nebude opakovať systém presúvania – ľudovo povedané – škatúľ. Povedané korektne – jednotlivých členov vlády z kresla do kresla a vo viacerých prípadoch aj do toho istého kresla.
Isto, podobné sa uskutočnilo aj v roku 2018, keď demisiu podala vláda R. Fica. Neznamená to však automatické rovná sa – teda, že vlády R. Fica a I. Matoviča boli rovnaké. Lebo neboli. Ale vtedajšie tvrdenie R. Sulíka, ktorému sa podarilo povaliť už dve vlády, že „nová vláda nebude nová“ stále platí. Len je to čím ďalej tým horšie.
Krajine totiž takéto politické rošády škodia, hoci nie navonok – pád vlády I. Matoviča trhmi, burzami ani eurom naozaj nijako neotriasli – ale do vnútra. Sme priamymi svedkami zlyhania novej generácie politikov. Presnejšie povedané, zástupcov politických strán a hnutí, ktorí si myslia, že sú politici, keďže politiku robia. Povedané niekdajšími slovami I. Matoviča: „Pár vyvolených vlastní pár politických strán a dosadí si pár hercov“.
Ako, to je vidno už po roku po uchopení moci – nezvládli to a podali demisiu. A hlava štátu im reparát z vládnutia dovolila a povolila. V praxi to znamená, že ani demisia členov vlády už nie je to, čo kedysi – aj taký je totiž odkaz novej generácie politikov. Nový je len premiér a – zatiaľ – jeden minister, keďže kvalifikáciou nominanta Sme rodina na miesto ministra práce, sociálnych vecí a rodiny bolo iba to, že patrí do rodiny. Zvyšok vlády tvoria kajúcnici z najlepšej vlády, vrátane bývalého premiéra I. Matoviča – podali demisiu, ale bol to omyl a tak sa členmi vlády za pomoci prezidentky Z. Čaputovej stali opäť.
Návrat bývalých členov vlády do vlády sa odohral v mimoriadne zrýchlenom konaní. Potom, ako bol E. Heger vymenovaný za predsedu vlády a odovzdal hlave štátu návrh na vymenovanie členov vlády, pokračovala prezidentka Z. Čaputová plynule v odovzdávaní dekrétov. Je to vhodné to zaznamenať hoci iba preto, lebo také sa doteraz naozaj nestalo, je to vskutku po prvý raz. Štábna kultúra a politická elegancia je fuč. Vyparila sa. Už sa na ňu nikto z vedenia krajiny nehrá, dokonca ani len pri takej významnej príležitosti, akou ustanovenie novej vlády nepochybne je. Zdá sa, že mimoústavné spôsoby – poverovanie osoby zostavovaním vlády – pomaly, ale isto sa nadraďujú a nahrádzajú spôsoby ústavné.
Mimochodom:
