O dohode
Kto nevidí politické súvislosti spojené s dohodou o clách, nič nevidí.
Čím bližšie je zverejnenie komplexnej dohody medzi USA a EÚ o clách, tým viac pribúda názorov o jej nevýhodnosti pre Úniu. A najmä kritiky na eurokomisára M. Šefčoviča, ktorý ju vyjednával a vyjednal.
Hneď v úvode však možno konštatovať, že akákoľvek dohoda je lepšia, ako žiadna. Navyše je rozdiel medzi tým, ako dohoda znie a ako sa bude plniť. Aj odborníci na oboch stranách Atlantiku ju môžu aj kritizujú ako chcú, ale pokiaľ vnímajú iba ekonomické súvislosti jej (ne)výhodnosti a nevnímajú politické súvislosti, sú pri všetkej úcte – ľudovo povedané – vedľa ako tá jedľa. Politika, a nie odborníci majú aj v tomto príbehu jednoducho navrch. A tak to má aj z rôznych dôvodov byť. Napokon, pozná to každý: stretnú sa dvaja právnici….
Uvedené nie je žiadnym spochybňovaním odborníkov – sú potrební aj dôležití, veď rozumní politici sa ich pred rozhodnutím pýtajú na názor – skrátene povedané, výhody aj nevýhody rôznych možností riešenia daného problému. Ak nie, potom sa príbeh skončí ako s objednaním vakcín Sputnik u pána Kirilla.
Totiž, nikto nevie lepšie ako M. Šefčovič čo bolo a nebolo možné dosiahnuť. Navyše, nie on bol ten, ktorý prijal na konci dňa politické rozhodnutie o podpísaní dohody. Bol „iba“ ten, ktorého v tejto súvislosti bolo prácou zladiť záujmy 27 krajín, ktoré Úniu tvoria a dohodnúť sa najskôr s nimi. Nájsť kompromis. A o tom, že každá z nich mala a má iné záujmy, netreba vôbec pochybovať. Jasné, je ľahké tvrdiť, že vyrokovať s administratívou D. Trumpa mohol aj viac, rovnako to však platí aj pre tvrdenie, že mohol vyrokovať aj menej.
Kto však nevidí politické súvislosti spojené s dohodou o clách, nič nevidí:
