Tender sa nestal
Vopred bolo dané, že minister K. Šaško v parlamente odvolaný z funkcie nebude, lebo byť nemôže.
Podobne ako známy výrok „skutok sa nestal,“ možno označiť aj tender na poskytovateľov záchrannej služby. Teda, že tender sa nestal. Podobné boli, sú aj budú následky. Nejde pritom o vyslovenie nedôvery ministrovi K. Šaškovi v parlamente, keďže bolo už vopred dané, že odvolaný nebude, lebo byť nemôže. Výlučne z politických dôvodov.
O tendri, ktorý sa nestal bolo povedané, nakreslené aj napísané mnoho. Viac negatívneho ako pozitívneho, veď to napokon viedlo aj k tomu, že sa nestal. Isto, vhodnejšie by bolo povedať, že tender bol zrušený – ako to tvrdí minister zdravotníctva K. Šaško – ale to by bolo treba veriť viac jemu ako faktom. Alebo tomu, čo minister K. Šaško považuje v súvislosti so zrušením tendra zákonným spôsobom za fakt: „Ktokoľvek toto spochybňuje, tak klame,“ vyhlásil. Smelo a bez akýchkoľvek škrupúľ, hoci o tom, či naozaj išlo o zákonný postup môže a má rozhodnúť iba súd a nikto iný. Mimochodom, stále pritom platí, že politikom sa nemá veriť, ale politici sa majú kontrolovať.
Pochybnosti jednoducho zostávajú a zostanú dovtedy, kým všetko, ale naozaj všetko, nebude zverejnené a posúdené. Inej cesty niet. Práve tomu však minister K. Šaško zatiaľ bráni a každý vie aj prečo – je v tom toľko nejasností, že viac doterajšie podozrenia posilňujú ako odstraňujú. Iba náhodne – oficiálne nevedno kto bol v komisii, oficiálne nevedno výsledky tendra, oficiálne nevedno za akých okolností prišlo k výmene šéfa Operačného strediska, ktoré tender organizovalo, oficiálne nevedno prečo stredisko poslalo ministerstvu výsledky tendra údajne v rozpore so zákonom, keď ho riadil odborník, ktorého minister sám vymenoval, oficiálne nevedno prakticky nič. Paradox paradoxov v tomto prípade môže byť, že podľa ministra bol tender zrušený aj alebo najmä kvôli jeho netransparentnosti. Neoficiálne je však známe už veľa a to, čo ešte známe nie je, v budúcnosti isto bude. Na to sa dá spoľahnúť.
Nemožno však obísť fakt, že korunu všetkému nasadil práve a len K. Šaško, ktorý situáciu poriešil šmahom ruky – keďže predmetný zákon neupravuje ako tender zrušiť, „z tohto dôvodu sme analogicky použili ustanovenia z iného zákona, v tomto prípade o verejnom obstarávaní,“ oznámil. Čo je vskutku ďalšie slovenské špecifikum. S iným hodnotením treba počkať na avizovanú „robustnú“ právnu analýzu možnosti nahrádzania a miešania zákonov – podľa toho, ktorý sa práve hodí – ktorú sa minister verejne zaviazal zverejniť.
K. Šaškovi zatiaľ možno uznať iba to
