November 2025
Výročie Nežnej revolúcie bolo v roku 2025 výnimočné a to najmä z troch dôvodov.
Výročie Nežnej revolúcie bolo v roku 2025 naozaj výnimočné. Z troch hlavných dôvodov.
Prvým je, že po prvý raz po mnohých rokoch už nebol 17. november dňom pracovného pokoja. Zrušila ho štvrtá vláda R. Fica, hoci ho v kalendári ponechala ako štátny sviatok. Rozdiel je však zásadný. Napríklad v tom, že kým sviatok spojený s dňom pracovného pokoja je významný, sviatok spojený s pracovným dňom nie je síce bezvýznamný, ale rozhodne je pre krajinu a jej pamäť menejcenný. Najmä, ak sa vláda rozhodla spomedzi všetkých sviatkov zrušiť práve Deň boja za slobodu a demokraciu, ako sa oficiálne sviatok, pripomínajúci Nežnú revolúciu v roku 1989, nazýva. Pre súčasnú vládnu koalíciu je to totiž aj krok s jasným symbolickým odkazom.
Druhým významným dôvodom, pre ktorý bolo uvedené výročie výnimočné, bol vznik kriedovej revolúcie. Iniciátorom bol – rovnako ako v roku 1989 študent – ktorý nápismi kriedou na chodníku protestoval proti návšteve premiéra R. Fica na gymnáziu v Poprade, kde študuje. Stretnutie sa napokon uskutočnilo, ale pre premiéra to bola čistá politická katastrofa. Debatu so študentami nezvládol do takej miery, že viacerí z nich odišli na protest proti jeho slovám ešte počas jeho vystúpenia.
Nápisy kriedou boli vynikajúcim nápadom, ktorý by nemal upadnúť do zabudnutia. Je to totiž nenásilná forma protestu, uplatňovania slobody prejavu, ktorá nepoškodzuje a neničí nikoho majetok. Presne tak, aký je aj odkaz Novembra 1989, ktorého jedným z hlavných hesiel bolo .,Nechceme násilie!“. To, že sa študentského nápadu neskôr chytili mimovládne organizácie a politici a rozšírili ho po celej krajine, je už iný príbeh. Bol to jednoducho skvelý nápad.
Mimochodom, odlišným príbehom je aj rozdiel medzi pochodom študentov v Bratislave, ktorý sa uskutočnil 16. novembra 1989 a pochodom študentov v Prahe, ktorý bol o deň neskôr a znamenal začiatok Nežnej revolúcie. Nielen v Čechách, ale aj na Slovensku. Je zaujímavé, že pochod študentov v Bratislave sa už aj oficiálne označuje ako začiatok Nežnej revolúcie, hoci to tak vôbec nie je. Z pohľadu tejto historickej udalosti, ktorá viedla k odstráneniu komunistickému režimu a nástupu demokracie, neznamenal vôbec nič. Ale tak to na Slovensku býva – ak niet .slovenských“ udalostí, tak si ich buď dotvorí alebo rovno vyrobí.
Neznamená to, že pochod v Bratislave bol zbytočný, že študentom a ich rodičom nehrozili represálie, vrátane vylúčení zo štúdií či perzekúcií zo strany s ŠtB a ďalšie. Hrozili a ich odvaha sa nedá spochybniť. Spochybniť však treba to, že ich pochod znamenal začiatok nežnej revolúcie. Neznamenal. Nežná nezačala v Bratislave, ale v Prahe. Bezprostrednou príčinou bolo brutálne potlačenie povoleného pochodu, zbitie prevažne mladých ľudí, nie konverzácia s tajomníkom ÚV KSS Gejzom Šlapkom v Bratislave. To je neodškriepiteľný fakt. A akákoľvek iná interpretácia je – slušne povedané – zavádzajúca. Kto neverí, nech si porovná už len vtedajšiu atmosféru: veselých študentov v Bratislave a zakrvavených študentov od kopancov a policajných obuškov v Prahe.
Treba to opakovať – ide o pokus o falšovanie dejín, ktorý je pre Slovensko taký typický – dokázalo sfalšovať aj vlastnú Ústavu – pričom je mimoriadne nepríjemné, že do falšovania dejín sa zapája aj Ústav pamäti národa. A to si ani pamiatka jeho zakladateľa J. Langoša vskutku nezaslúži. „Zásadné spoločenské zmeny v bývalom Československu odštartovali dve študentské demonštrácie – 16. novembra 1989 v Bratislave a najmä 17. novembra 1989 v Prahe,“ píše napríklad Ústav.
Je to nielen nevhodné, ale tiež mimoriadne nekultúrne. Pre všetkých ostatných, ale hlavne pre študentov, ktorí o deň skôr boli v Prahe bití a zbití ako žito. Práve to a iba to viedlo k vzniku odporu voči komunistickej hydre: bola to tá povestná posledná kvapka.
Už len pre úplnosť – dlhé roky nebol pochod študentov v Bratislave oficiálne pripomínaný, stalo sa tak až potom, ako sa niektorí jeho účastníci rozhodli pre vstup do politiky. Inými slovami, použili ho ako pomôcku a až odvtedy sa stal aj oficiálnou súčasťou osláv Nežnej revolúcie.
No a tretím dôvodom bolo to, že napriek silnému vetru a dažďu, vyslovene nepriaznivému počasiu, si prišlo tento sviatočný deň pripomenúť množstvo ľudí po celej krajine. Ono je totiž tak – kým kriedová revolúcia je pre vládu nepríjemná a klamstvá prirodzené, ľudia na zhromaždeniach sú pre ňu skutočne nebezpeční. Bojí sa ich. A čím sú protesty pokojnejšie, tým viac sú pre vládu aj hrozivejšie.
Zhrnuté a podčiarknuté – výročie Nežnej revolúcie v roku 2025 ukázalo, že občianska spoločnosť, ktorá je jedným z pilierov demokracie, na Slovensku stále existuje. A to je fajn. Fakt, že voči súčasnej vládnej koalícii neexistuje žiadna politická alternatíva, ktorá by silu občianskej spoločnosti dokázala využiť, je taktiež celkom iný príbeh. Nová generácia politikov, ľudí v médiách a na rôznych sociálnych sieťach hazarduje s krajinou, čo umožňuje ľahšie smerovanie k autokracii. Iba veriť, že k nej nepríde, ak sa to nezmení, je nemiestne.
