HORE

Ako vznikla Ústava SR

Uverejnené dňa 1.9.2022

Pri hľadaní odpovede na otázku, kde pramení neustály politický chaos a zmätok v krajine pod Tatrami, ktorý pretrváva už niekoľko desaťročí, sa treba vrátiť k jej vzniku. Presnejšie, k schváleniu Ústavy SR, teda jej základného dokumentu.

Aj  počas osláv 30. výročia schválenia Ústavy SR – ako tiež roky rokúce predtým – ústavní aj neústavní činitelia vždy prezentovali veľa pekných rečí o jej kvalite, charaktere a mnohom inom, pričom vychádzali z toho, ako Ústava SR vznikala.

Avšak dôležitejšie ako Ústava SR vznikala je to, ako vznikla:

Po skončení hlasovania o návrhoch z rozpravy a spoločnej správy, ktoré viedol M. Sečánsky (HZDS), vystúpila ministerka spravodlivosti K. Tóthová (HZDS) s návrhom, aby sudcov z povolania na návrh vlády volila Slovenská národná rada na dobu 4 rokov. Dôvodom bolo, že parlament schválil nasledujúci text: „Sudcov z povolania volí Slovenská národná rada na návrh vlády. Po uplynutí tohoto volebného obdobia na návrh vlády volí Slovenská národná rada sudcov bez časového obmedzenia.“  Vznikol z pôvodného návrhu, podľa ktorého mali byť sudcovia volení najskôr na obdobie piatich rokov a následne opätovne volení, ale už bez časového obdobia.

Návrh ministerky K. Tóthovej vyvolal, prirodzene, rokovacej sále rozruch. Ako prvý k nemu vystúpil predseda parlamentu I. Gašparovič (HZDS) s jednoduchým návrhom – podľa neho bolo všetko už odhlasované, hlasovať teda netreba a celá vec sa vyrieši tak, že „nepodstatná časť tohto paragrafu sa vyškrtne.“ Fakt jednoduché, akurát nie správne, keďže rokovací poriadok ani nič iné nedáva nikomu právomoc škrtať to, čo parlament schválil. Aj preto sa hneď ozvali ďalší poslanci, menovite P. Brňák (SNS), F. Mikloško (KDH), I. Ľupták (HZDS) a samozrejme, aj premiér V. Mečiar (HZDS). Ten navrhol, aby sa hlasovalo konkrétne o dvoch návrhoch – prvým je citovaný text doplniť tak, že bude v ňom uvedená lehota štyri roky a druhý, že z neho bude vypustená druhá veta.

Spor pokračoval vystúpením poslanca J. Masarika (KDH), ktorý konštatoval, že hoci ministerka K. Tóthová má právo vystúpiť kedykoľvek, rozprava sa tým už neotvára, a teda nie je možné ani podať nejaký pozmeňujúci či doplňujúci návrh – to je podľa neho možné iba dovtedy, kým parlament nepristúpi k hlasovaniu, čo sa však už stalo. Naťahovačky a prekáračky pokračovali dovtedy, kým predseda ústavnoprávneho výboru M. Sečánsky nenavrhol, aby parlament sám hlasovaním rozhodol o tom, či sa ešte bude citovaným textom zaoberať alebo nie. Inými slovami, nech parlament hlasovaním rozhodne, či zákon platí alebo nie.

Tak sa aj napriek protestom niektorých poslancov stalo a za návrh, aby sa parlament opäť zaoberal tým, čím sa už zaoberal a odhlasoval, hlasovalo 81 poslancov. A tak parlament hlasoval aj o návrhu K. Tóthovej, presnejšie o návrhu V. Mečiara, ktorý si ho osvojil, či sa má citovaný text doplniť v prvej vete o slová – na dobu 4 roky. Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 78 za návrh, proti bolo 67 a zdržal sa 1 poslanec. Keď predsedajúci schôdze J. Prokeš (SNS) vyhlásil, že táto zmena bola prijatá, spustilo sa ďalšie kolo protestov poslancov.

Ako prvý protestoval F. Mikloško s tým, že ide o ústavný článok, takže na jeho schválenie bolo potrebných najmenej 90 poslancov, podobne ako na všetky predchádzajúce, ktoré parlament už schválil. Predsedajúci J. Prokeš kontroval, že 90 poslancov je potrebných iba na schválenie Ústavy SR ako celku, nie aj na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Vysvetlil to takto: „Ústavný zákon ako taký sa prijíma trojpätinovou väčšinou. Zatiaľ sme z toho ešte neurobili ústavný zákon.“ A na jeho stranu sa postavil aj M. Sečánsky s tvrdením, že čiastkové hlasovanie nepodlieha trojpätinovej väčšine aká je potrebná na schválenie Ústavy SR – až ústava musí získať minimálne 90 hlasov, zdôraznil.

To bolo priveľa už aj na poslancov SDĽ, ktorí proti takýmto spôsobom zásadne protestovali a aj sa od neho dištancovali, ale zase nie až tak veľmi, aby na konci dňa za Ústavu SR hlasovali.

Aj tento chaos a zmätok napokon viedol k horšiemu – k samotnému sfalšovaniu Ústavy SR, keďže jej text sa nezhoduje s textom, ktorý parlament naozaj schválil. Efekt zle zapnutého prvého gombíka trvá už 30 rokov.

 

Získajte plný prístup ku všetkým článkom, komentárom, videám a privátnemu obsahu tejto stránky.
Získať prístup

Týždeň v skratke

Vláda je kompletná.

5. októbra 2022
Kaviareň

Po hlasovaní

Na prvý pohľad z vyhlásenia poslancov vidno, že robia iba ramená a na druhý, že to tak aj naozaj je.

4. októbra 2022
Fakty a argumenty

Pred hlasovaním

Ak parlament opäť nerozhodne inak, v utorok sa uvidí, ako sa v ňom tekutá väčšina poslancov nanovo rozleje.

30. septembra 2022
Fakty a argumenty

Destilácia I. Matoviča

Politická obžaloba má rukopis SaS, čo je aj prirodzené, keďže s I. Matovičom donedávna vládli a vládnuť mu pomáhali.

28. septembra 2022
Fakty a argumenty

Staňte sa fanúšikom a zdieľajte


Facebook Juraja Hrabka Twitter Juraja Hrabka Linkedin Juraja Hrabka Google+ Juraja Hrabka Napíšte mi