(Bez)vládna koalícia
Dnes už nejde o novelu zákona, ale o jasný a silný politický signál o nemohúcnosti a bezradnosti koalície vyriešiť problém.
Odsúvanie návrhov zákona zo schôdze na schôdzu je znakom bezvládnosti a bezradnosti vládnej koalície. Neschopnosti a nemohúcnosti vládnuť. Netýka sa to len návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, keďže je len jedným z akýchto návrhov zákonov.
Prirodzene, neschopnosť schvaľovať návrhy má nielen vecný, ale hlavne politický rozmer. Nejde pritom o návrhy opozície, pri ktorých je slovenským špecifikom, úzusom či tradíciou ich neschváliť – „Chlapi neblbnite, veď to navrhol Langoš“ – ale neprechádzajú návrhy samotnej koalície, čo svedčí o ich zlej pripravenosti. Ktorá sa postupom času – odkedy bol návrh o ochrane prírody a krajiny doručený do parlamentu – premenila z vecnej roviny do roviny výlučne politickej. Inými slovami, dnes už nejde v návrhu o to alebo hento, ale o jasný a silný politický signál o nemohúcnosti a bezradnosti koalície vyriešiť problém. Aj preto, lebo koalícia má v parlamente väčšinu poslancov, takže každému je jasné, že môže schváliť čokoľvek. A ak tak nedokáže urobiť, má problém. Nie Houston, ale koalícia.
Zákon o ochrane prírody a krajiny je len jedným, ale zato najčerstvejším príkladom. Do parlamentu ho predložilo 18 vládnych poslancov už v máji 2021. V septembri požiadali predsedu parlamentu, aby návrh predložil na rokovanie parlamentu až na októbrovú schôdzu. A na októbrovej schôdzi koalícia odhlasovala, že sa bude o návrhu hlasovať na schôdzi novembrovej. Nedá sa povedať, či to tak aj bude, ale dá sa konštatovať, že nejde o obyčajné nedorozumenie.
Faktom je, že:
