Ak vláde E. Hegera nedôveruje parlament, nedôveruje jej nikto. Výnimkou je prezidentka Z. Čaputová.
Dejiny SaS potvrdzujú, že jej ambície boli vždy väčšie ako jej schopnosti a inak to už nebude.
SaS je ochotná rokovať a má aj vyjednávací tím, ale nemá o čom a ani s kým rokovať, keďže žiadny návrh nepredložila.
Na prvý pohľad to vyzerá tak, že vládna koalícia nevie vládnuť. Druhý pohľad je iný – tak to nevyzerá, ale tak to je.
Fakt, že vládna koalícia sa mení na bezvládnu, je čoraz viac očividnejší aj nebezpečnejší.
Ak je ľahšie zmeniť zákon ako osobu generálneho tajomníka, potom nie je niečo vo vládnej koalícii v poriadku.
Vyčkávacia taktika v politike nie je o tom, aby mohlo vedenie strany rokovať, ale aby malo o čom rokovať.
Vo vecnej rovine sa poslanec M. Kollár naozaj nesprával tu a teraz ako politik, ale ako slušný človek.
Potreba mať núdzový stav poukazuje na to, že koalícii sa nedarí epidemiologickú situáciu v krajine zlepšovať.
Politickú zodpovednosť a náklady ponesú aj Sme rodina, aj SaS a aj Za ľudí, bez pomoci ktorých nemôže byť núdzový stav vyhlásený.
Hlasovanie o návrhu vládnych poslancov bude kľúčové tak pre budúcnosť ako aj charakter krajiny.
Ak pôjde generálny prokurátor iba po „ich“ ľuďoch, dobre bude. Ak pôjde aj po „našich“, pôjde hneď aj dole.
Faktom je, že polovica vládnej koalície hlasovala so „Smerom-SD“ a druhá polovica s „fašistami“.
Programové vyhlásenie je dokument, o ktorom každý vie už vopred, že bude schválený.
Ani túto koalíciu nemôže a nedokáže poraziť nikto iný, iba ona sama.
A. Kiska nie je politik, ale politický herec, pričom za to prvé nemôže, za to druhé však áno.
Tak či onak, na voľby sa treba tešiť a aj sa ich zúčastniť.
Aspoň keď ide o deti, mala by sa koalícia vyvarovať spôsobu, že to myslela dobre, ale skončilo to ako vždy.
Je azda jasné, že gentlemanskú dohodu môžu uzatvoriť iba gentlemani. Nie B. Bugár s A. Kiskom.
Čím prísnejšie a podrobnejšie by chceli poslanci stanoviť zákaz maďarskej hymny, tým hlasnejšie a častejšie bude na štadióne DAC znieť chorál.