Česká sóda
Susedia odvolili, výsledky sú dané a čo bude ďalej, nevie nikto – také sú výsledky víkendových volieb v Českej republike.
Okrem dvoch hlavných výnimiek sú nielen prekvapujúce, ale najmä skvelé – v parlamente budú iba štyri politické subjekty a politická situácia po nich je jasná a zreteľná. Bonusom je, že sa tak nielenže javí, ale taká naozaj aj je. Nízky počet parlamentných strán neumožňuje typickú hru „já na bráchu, brácha na mě“, povedané po slovensky, možnosť spolupráce každý s každým a to v mene moci.
Bez ohľadu na poradie, prvou výnimkou sú budúce pohyby vo vnútri dvoch subjektov, ktoré tak, ako zostavili volebné koalície, sľubujú zostaviť aj vládnu koalíciu. Teda Spolu (KDÚ-ČSL, ODS a TOP 09) a Piráti+STAN. Deň po voľbách situácia vyzerá tak, že sú odhodlaní a pevní uzatvoriť jednu vládnu koalíciu, ale netreba zabúdať, že ide o päť rôznych a rôznorodých politických strán, čo sa časom aj automaticky prejaví. Inými slovami, je len otázkou času, kedy vo vládnej koalícii budú spory na spadnutie a kedy aj spadnú.
Druhou výnimkou je prezident M. Zeman. Hoci v podstate ide o prekážku, nie výnimku. Prekážku v zmysle uplatnenia vôle voličov – kým tí rozhodli jasne a nespochybniteľne, prezident M. Zeman takto nerozhoduje. Príkladom môže byť situácia z roku 2013, kedy napriek podpisom 101 poslancov parlamentu – čo je väčšina – odmietol vymenovať do funkcie premiérky M. Němcovú (ODS), ktorá mu ich priniesla ako dôkaz podpory jej potencionálnej vlády. Pričom je jasné, že keď má jeden na svojej strane väčšinu v parlamente, nemôže ju mať už nikto iný.
Opäť inak – ak mu to zdravotný stav dovolí, prezident M. Zeman – voľby sem-voľby tam – bude hrať vlastnú politickú hru. Je nadmieru ústavne kreatívny, pričom jeho prezidentskou doktrínou je skôr nedorozumenia a krízy vyvolávať, ako riešiť. Taká je jednoducho realita.
Opak by bol veľkým prekvapením, ale vylúčiť, že bude akceptovať vôľu voličov a reálny politický stav, sa nedá.
Faktom je nasledovné:
