Česť ich pamiatke!
Tak som napokon v sobotu večer šiel do historickej budovy SND na koncert so spomienkou na Nežnú revolúciu. Bol som tam vlastne iba druhý krát po 29. novembri 1989, kedy v ňom bolo stretnutie s českou delegáciou na čele s V. Havlom, M. Kubišovou a spol.. Odvtedy som tam bol už len pred piatimi rokmi, na pozvanie prezidenta A. Kisku, pretože keď pozýva ústavný činiteľ, patrí sa prísť. Na stretnutia, ktoré v SND v súvislosti s Nežnou revolúciou v minulosti organizovali politické strany som nechodil.
Agnesovi a spol. patrí ďakujem, pretože dostať na pódium také esá, ktoré na ňom počas sobotného večera boli, nebola isto žiadna maličkosť. Chýbalo mi tam vlastne iba jedno, čo som tak trochu očakával aj v prejave hlavy štátu, ale od nej naozaj iba trochu: symbolická minúta ticha za všetkých tých, ktorí v novembri 89 boli medzi nami, ale už nie sú a bez ktorých by nebol taký, aký bol.
Napríklad, ale to je už značne osobné: