Test A. Hlinom
Niekde urobila vládna koalícia pri schvaľovaní rokovacieho poriadku chybu.
Aktuálna schôdza parlamentu je výnimočná. Nie priebehom, ale v tom, že sa na nej po prvý raz uplatňuje novela rokovacieho poriadku. Značne kontroverzná.
Ako prvý sa ju rozhodol v jednej z jej častí otestovať poslanec A. Hlina. Do rokovacej sály prišiel v saku, s viditeľnou nášivkou „SMER MAFIA NECHCEME.“ Samozrejme, každý si z toho vyvodil to, čo chcel a tak sa netreba vôbec čudovať tomu, že výšivka sa nepáčila hlavne zástupcom strany Smer-SD. Dôvod je zrejmý, ba očividný.
Nejde iba o obvyklú prezentáciu poslanca A. Hlinu. Testovanie má aj väčší význam, hoci si ho zatiaľ málokto všíma. Súvisí aj s rozhodovaním Ústavného súdu. Ten už má podanie skupiny poslancov za Progresívne Slovensko so žiadosťou, aby novelu rokovacieho poriadku posúdil. Či je alebo nie je v súlade s Ústavou.
Po prvom prečítaní pôsobí podanie ako celok argumentačne dobre. To treba PS uznať spolu s tým, že aj rýchlo reagovalo. Novela nadobudla účinnosť v polovici mája a v rovnaký deň docestovalo aj podanie na Ústavný súd. S podaním, ktoré v súvislosti s referendom oznámili jeho iniciátori pred viac ako mesiacom a potom, ako im prezident P. Pellegrini vyškrtol jednu z otázok, sa to nedá porovnať. Na súd totiž ešte stále neprišlo.
Test A. Hlinom má význam v tom, že skúša reakcie predsedajúcich schôdze. Tí sú v rokovacej sále najväčšími pánmi situácie. Rokovací poriadok by mali nielen poznať, ale aj uplatňovať v praxi. Keďže ho v prípade poslanca A. Hlinu zatiaľ používajú rozdielne, niekde urobila vládna koalícia pri jeho schvaľovaní chybu.
Ak sa zákon v praxi vykladá rozdielne, zvyšuje to šance na úspech podania pred Ústavným súdom. Teoreticky. Z minulosti je známe rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sa taktiež týkalo rokovacieho poriadku parlamentu. A s ktorým sa nemožno stotožniť, čo ale neznamená, že ho netreba akceptovať. Lebo jednoznačne ho akceptovať treba. Je v tom však rozdiel.
Uvedenému podaniu PS možno zatiaľ vytknúť najmä to, že v ňom nepožiadalo súd aj o pozastavenie účinnosti novely zákona. Obzvlášť, keď uvádza nie malicherné dôvody – napríklad jej rozpor s princípmi právneho štátu, právnej istoty či slobodného výkonu mandátu poslanca. Súd by o tom rozhodol v dohľadnom čase a k dispozícii by tak bol aspoň čiastkový verdikt. Oprávnene totiž možno predpokladať, že o podaní rozhodne Ústavný súd až v ďalšom volebnom období.
