Chaos v paláci
Takto sa politika nerobí a veci verejné nespravujú.
Chaos a zmätok, dve typické charakteristiky vládnutia v tomto volebnom období, dorazili už aj do prezidentského paláca. Za nič iné sa totiž nedajú považovať dve stanoviská prezidentky Z. Čaputovej, ktoré vydala v jeden deň a v tej istej veci. Ale ani udalosti, ktoré nimi na politickej scéne vyvolala a na konci ktorých bola prinútená vyvesiť na paláci bielu vlajku.
V politike sa neudeje nič náhodou, a preto náhodou nemôže byť ani to, že hlava štátu vydala vyhlásenie o potrebe júnového termínu predčasných volieb po stretnutí s tromi exprezidentami. Ktorí zhodne potvrdili, že voľby sa po vyslovení nedôvery vláde majú konať čo najskôr, a nie najneskôr. Vyslovením nedôvery vláde E. Hegera jeho kabinet stratil legitimitu a hoci pôsobí – zatiaľ – legálne, úraduje už v podstate iba z milosti prezidentky Z. Čaputovej, ktorá ho môže kedykoľvek z obehu stiahnuť. A nemusí sa pritom nikoho a ani na nič pýtať – je to výlučne jej právomoc.
Už dávno bolo povedané aj napísané, že politika má svoje pravidlá a snahy ich obchádzať alebo s nimi vybabrať sa skôr či neskôr ich prevádzkarom vypomstia. Podobne, že prezidentka Z. Čaputová po vyslovení nedôvery vláde získala nielen veľké právomoci, ale tiež obrovskú zodpovednosť, ktorú ponesie až do volieb a ktorej sa nemôže a nedokáže zbaviť. Vyslovením nedôvery vláde E. Hegera sa stalo to, že vláda sa dostala pod kontrolu hlavy štátu, pričom niektoré právomoci nesmie vykonávať ani spolu s ňou. A parlament zároveň prestal fungovať na základe akých-takých mocenských dohôd, keďže predchádzajúce dohody sa stali minulosťou a partnerstvo vládnych strán sa rozpadlo. Parlament tak funguje iba na základe tekutej väčšiny poslancov, čo neznamená nič iné ako – ľudovo povedané – každý chvíľku ťahá pílku. Súčasný chaos a zmätok sa navýšil tým, že pílku sa rozhodla potiahnuť aj prezidentka Z. Čaputová, hoci v paláci musia vedieť, že na to nemá žiadne oprávnenie ani povolenie.
Napokon:
