Téma: is_tag

Podpis predsedov parlamentu aj vlády pod zákonom byť musí, ale podpis prezidentky Z. Čaputovej pod ním byť nemusí, ale iba môže.

Prieky sú pre krajinu jednoducho nanič.

Na úradníckej vláde nie je nič dehonestujúce – má zabezpečiť, aby opäť vládli tí, ktorí majú dôveru voličov, a nie hlavy štátu.

Prezidentka Z. Čaputová žne iba to, čo sama zasiala.

Nebola to vec hlavy štátu vtedy a nie je to jej vec ani dnes.

Pozná to aj malé dieťa – ryba smrdí od hlavy.

Ak ide prezidentke Z. Čaputovej o stranícky osud E. Hegera a jeho družiny, mala by to povedať, ale ak jej ide o krajinu, mala by začať konať.

Ak minister či vláda zlyhá, zlyhá zároveň aj hlava štátu, keďže sú politicky prepojení pupočnou šnúrou.

Takto sa politika nerobí a veci verejné nespravujú.

V prípade prezidentky Z. Čaputovej sa do mesiaca a do dňa sa uvidí, ako vlastnému želaniu napomôže.

Keď také niečo povie z pozície moci hlava štátu – oficiálne a nahlas – niečo na tom už zrejme aj bude.

Hlava štátu opätovne vstúpila do straníckeho zápasu, ktorý vedú vládne strany.

Nevídané, slabošské, výnimočné.

Zlyhania Z. Čaputovej vo funkcii hlavy štátu môžu byť pre budúcnosť krajiny fatálne.

Sláva Ukrajine, hanba civilizácii.

Celkom iná vec je to, že dotyčný novinár by sa za šéfredaktora K. Ježíka nedostal ďalej ako po vrátnicu.

R. Fico stále dokáže opantať časť ľudí, hoci každý kto chce tak vie, čo je zač aj o čo mu ide.

Neuškodí zopakovať, že kvalitu prejavu každej hlavy štátu možno odmerať aj počtom potleskov, ktorými bol jej prejav prerušovaný. Nezaznel ani jeden.

Z ústavného hľadiska je vec viac ako jednoduchá a z hľadiska zdravého rozumu je najjednoduchšia.

Hlava štátu posunula referendovú loptičku z Bratislavy do Košíc.

Prezidentka Z. Čaputová si za vzor nevybrala M. Kováča, ale I. Gašparoviča.

Prejav prezidentky Z. Čaputovej po podaní demisie M. Krajčím bol viac osobný ako prezidentský.