Ďalší svár. Zbytočný
Nie je síce jasné, kto premiérovi radí, ale je jasné, že mu radí stále zle.
Návrh novely zákona o štátnych symboloch vzbudil na politickej scéne značný rozruch viac z politického ako vecného hľadiska. V podstate už iba tým, že ho spoločne navrhli G. Gyimesi a T. Taraba, teda vládny a mimovládny poslanec.
Vecnému hľadisku sa netreba veľmi venovať, keďže vládni poslanci takmer unisono deklarujú, že návrh nemá šancu uspieť ani len v prvom čítaní. Vrátane domovského poslaneckého klubu G. Gyimesiho. Nateraz stačí povedať, že ak by bol návrh schválený v takom znení v akom je predložený, neriešil by deklarovaný zámer predkladateľov. Povedané slovami emeritného sudcu Š. Ogurčáka z čias, kedy ústavný súd mal ešte všeobecnú úctu v spoločnosti – „Navrhovatelia na základe toho, čo tvrdili, nemohli žiadať to, čo žiadali, alebo ak chceli dosiahnuť to, čo žiadali, mali tvrdiť čosi iné, ako tvrdili“.
Dalo by sa argumentovať aj zbytočnosťou návrhu, keďže v ústave je čierne na bielom napísané, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Na rozdiel o ľudí, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zákonom zakázané, pričom nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Je to však zbytočné, keďže rešpekt a dodržiavanie ústavy v krajine už dávno neplatí. Takže iba pre úplnosť – v žiadnom zákone sa ani pri najlepšej vôli nedá nájsť povolenie používania symbolov „hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie,“ a to „na budovách a v budovách štátnych orgánov a inštitúcií vrátane sídla verejného ochrancu práv, ktoré sa zo zákona označujú štátnymi symbolmi“. Nehovoriac o tom, že sa návrh sa vôbec nezaoberá napr. nasvecovaním týchto budov symbolmi a to spôsobom, kedy a ako si ich šéf zmyslí.
Tak či onak, pre verejnosť a divákov politického života na Slovensku je oveľa viac vzrušujúcejšie hľadisko politické. Hlavne preto, lebo ide o ďalšie hnednutie vládnej koalície a hlavne potom, ako sa do hry zapojil osobne aj premiér E. Heger, ktorý verejne vyzval, G. Gyimesiho, aby návrh stiahol. Vstúpil tak do politickej prestrelky a nie dobre – nie je síce jasné, kto premiérovi radí, ale je jasné, že mu radí stále zle, keďže G. Gyimesi nemôže návrh stiahnuť ani keby chcel. Nedokáže to. Môže stiahnuť nanajvýš svoj podpis, ale nie samotný návrh. Na to je totiž potrebný súhlas aj T. Tarabu, ktorého však premiér na stiahnutie nevyzval, čo pre zmenu urobil veľmi dobre – siahať poslancovi na jeho ústavné práva sa neoplatí ani nevyplatí.
Navyše, premiér E. Heger adresoval G. Gyimesimu výzvu v čase, kedy už vedel, že šéf strany I. Matovič návrh podporil. Aj preto mohol G. Gyimesi vyhlásiť, že návrh nestiahne, čo nie je vôbec dobrá správa pre premiéra E. Hegera, keďže autorita jeho funkcie aj osoby opäť poklesla. V OĽaNO totiž nejde o stranícku taktiku typu dobrý Heger – zlý Matovič, ale o to, kto je šéf a kto nie. Teda tak, ako to býva zväčša aj v iných stranách a hnutiach.
Zhrnuté a podčiarknuté:
