Dobre bude
Z extrému do extrému.
Až keď sa bude zodpovedne voči občanom správať štát, až potom má oprávnenie a možnosť žiadať zodpovednosť aj od občanov. Vrátane detí.
Nepamätá si to iba ten, kto si to pamätať nechce – napríklad premiér I. Matovič. Pritom to bolo len minulý mesiac, kedy vyhlásil: „53 nových prípadov je príliš veľa na to, aby sme sa naďalej mohli spoliehať len na zodpovednosť ľudí. Bohužiaľ.“ Nehovoriac o tom, že do minulosti a zabudnutia odišiel slávny kĺzavý medián – zrejme aj preto, lebo inak by sa už opatrenia mali sprísňovať. Premiér I. Matovič totiž odkazoval, že sa tak stane v prípade, ak bude mať hodnotu 50, ktorú však dávnejšie prekročil a v súčasnosti má už niekoľko dní za sebou hodnotu 80.
Osobitnou kapitolou zostáva umelé udržiavanie núdzového stavu, ktorého zavedenie tentoraz premiéra I. Matoviča ani len nenapadne, hoci čísla sú dnes omnoho horšie, ako v časoch, kedy ho odmietal ukončiť a tak skončil až po 90-tich dňoch priamo zo zákona: dlhšie už totiž byť ani nemohol. A, samozrejme, v jeho rámci aj obmedzenie „slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 8. apríla 2020 0.00 hod do 13. apríla 2020 23.59“.
Karta sa jednoducho otočila a kým v máji či júni bolo výnimkou, keď počet denných prírastkov nakazených dosiahol dvojciferné číslo, v júli a auguste bolo výnimkou, keď dosiahol číslo jednociferné.
Inými slovami, kým štát v časoch zjavenia sa koronavírusu prijímal rázne opatrenia, dnes – hoci je situácia oveľa horšia – nekoná vôbec. Povedané po lopate, chráni viac cudzích občanov ako vlastných.
Každý pritom vedel, že dva dovolenkovo-prázdninové mesiace automaticky prinesú vyššie počty nakazených. A ešte jeden-dva ďalšie po nich, ako dozvuky. Zdraví sa premiešali s chorými a skončilo to predvídateľne – chorí nevyzdraveli, ale zdraví sa nakazili:
