Hanba, pani prezidentka
Hanbou nie je to, ako sa prezidentka Z. Čaputová rozhodla, ale odôvodnenie toho, ako sa rozhodla. Teda nepoznanie vecí a súvislostí.
Prezidentka Z. Čaputová sa rozhodla podpísať novelu zákona o sociálnom poistení a ďalších zákonov, ktoré súvisia so zavedením trinásteho dôchodku. Svojráznym spôsobom: typu ani ryba ani rak.
Ide rýdzo o politické, nie vecné rozhodnutie. Veď iba ozajstný sociálny netvor by nechcel pomôcť dôchodcom. Za novelu pritom hlasovalo 88 poslancov, proti nikto a hlasovania sa taktiež nezdržal ani jeden poslanec. Zvyšok, teda 62 poslancov jednoducho pri hlasovaní neboli prítomní. Takže politická vôľa parlamentu bola zreteľná, očividná a jasná.
Hlava štátu sa rozhodla síce novelu zákona podpísať, ale jedným dychom oznámila, že ju napadne na Ústavnom súde. Aby posúdil súlad novely s Ústavou.
Odôvodnenie takéhoto postupu prezidentkou Z. Čaputovou však kríva. A na obe nohy. Nie je totiž vôbec pravdou, že to iba parlament v minulom volebnom období schválil novely zákonov v skrátenom volebnom iba pár dní pred voľbami. Ani to, že sa tak stalo po prvý raz za 27 rokov fungovania SR, ako konštatovala Z. Čaputová.
Pretože sa tak už stalo a hlave štátu sa prinajmenej patrí a sluší o tom vedieť, keď sa k tomu verejne vyjadruje. Napokon, nejde o žiadne tajomstvo ani o pokútny spôsob rokovania parlamentu. Ten nemá nikým a ničím zakázané rokovať a schvaľovať zákony až do úplného konca volebného obdobia. Možno sa sporiť o tom, či je to tak správne alebo nie, faktom však zostáva, že to nie je vôbec tak, ako to prezidentka Z. Čaputová konštatovala.
Tu je dôkaz:
